Život Afgancov pod Talibanom: Príbehy a realita po piatich rokoch
Po piatich rokoch pod vládou Talibanu sa mladí Afganci ocitajú v situácii, ktorú nedokážu ovplyvniť. Namiesto snov o budúcnosti, ktoré sa predtým zdali na dosah, sú nútení prispôsobiť sa novým, drsným realitám, kde je často aj základné rozhodovanie o vlastnom živote vzdialené a nedostupné. Tento paradoxno vnímaný pokoj bez výbuchov priniesol so sebou aj pocit beznádeje a obmedzenia.
Príbeh Ahmada Dawooda, 29-ročného muža, je jedným z mnohých, ktoré ilustrujú zmenu ambícií a plánov jeho generácie. Kedysi sníval o kariére ako módny dizajnér, s plánmi na podnikanie a šírenie vlastných modelov do zahraničia. Dnes sa ocitol na rodinnej farme za Kábulom, kde sa živia ovocím a zeleninou. Aj keď nezanechal svoj koníček šiť, robí tak potajomky pre niekoľko zákazníčok. „Žijem s rodičmi a sestrami, a všetko, čo zarobím, musí stačiť na rodinu. Oženil som sa len vtedy, keď budem mať dostatok prostriedkov, aby som uživil manželku a deti,“ priznáva.
Podobne sa vyjadruje Naseem Karimi, ktorý sa pred piatimi rokmi videl v politike a vo vedení krajiny. Dnes učí na súkromných školách, pričom sa pokúša založiť vlastnú vysokú školu, avšak bez úspechu. Mladý Afgánec hovorí: „Už nemôžeme snívať vo veľkom. Môj jediný cieľ je teraz stabilná práca.“ Tento skromnejší prístup reflektuje skutočný život v Afganistane, kde sa veľké plány rozplývajú v každodennom boji o prežitie.
Afganským ženám sa v tomto kontexte zmenil život ešte dramatickejšie. Zainab Ramzová, 27-ročná žurnalistka, pred piatimi rokmi začala pracovať v kábulskom rádiu. Dnes je bežné pre ženy navštevovať kozmetické salóny tajne, aby sa vyhli represáliám. „Musím chodiť potajomky, akoby to bola nejaká tajná operácia,“ opisuje svoj život pod Talibanom. Rovnako sa dramaticky zmenila realita pre mnoho žien, ktorým zakázali chodiť do športových zariadení a posilňovní.
O niečo viac odvahy predviedla 18-ročná Tuba, ktorá si vo svojej žiadosti o rozvod pred guvernérom Džauzdžánu neváhala povedať: „Moja česť a dôstojnosť už boli zničené.“ Tuba, ktorá bola obete šikanovania zo strany svojho manžela, čelila odmietnutiu zo strany guvernéra, ktorý sa snažil presvedčiť ju, aby zostala v manželstve.
V pozadí však ostáva otázka, v akých podmienkach sa dostávajú ženy a mladí ľudia do situácií, kde je snaha o zmenu takmer beznádejná. Odkedy sa Taliban vrátil k moci, polície sa takmer úplne zmocnili životných aspektov afganských občanov: „Bez voľného rozhodovania a slobody sme len väzňami v našich vlastných životoch,“ upozorňuje niektorá z aktyvistek.
Napriek prebiehajúcemu chaosu, mnohí Afganci sa snažia koncentrovať na bežný život v nových podmienkach. „Mnohí z nás už nezažívajú strach z výbuchov, ale skôr obavy z myšlienky, čo bude s našimi budúcimi generáciami. Musíme sa naučiť žiť s krajiny takou, aká je,“ hovorí Ahmad.
More EV News
O pozadí súčasnej vlády svedčia slová bývalého vojenského veliteľa Talibanu Abdullah Sarhadia, ktorý sa v rozhovore vyjadroval k svojmu minulému pôsobeniu. Nepociťuje ľútosť a potvrdil, že jeho činy riadili ich presvedčenia. „Bola to Božia vôľa,“ dodáva. Rovnako sa spomienky na zničenie budhistických sôch v Bámijáne stávali akousi iróniou historického strachu, ktorý prežíva celá krajina.
Po piatich rokoch sa Afganistan ocitá v chaotickej realite, kde ambície nahradili základné potreby, a to nielen pre mužov, ale ešte viac pre ženy. Hoci si Taliban nárokuje stabilitu, realita pre mnohých je odlišná. Odborníci sú skeptickí vo vzťahu k tvrdeniam o bezpečnosti, keďže represívny režim zatláča do úzadia možnosti rastu a vzdelávania pre budúce generácie.
Afganskí občania sa snažia získať späť svoje životy, a to aj napriek obrovskej korupcii a zneužívaniu, ktoré sa v krajine rozmohlo. „Ženy a vzdelanie nemôžeme akceptovať znovu, nevzdáme sa nádeje na lepšie zajtrajšky,“ odpovedá Hoda, žena, ktorá žije v exile, no stále verí v pozitívnu zmenu. „V časoch tvrdého útlaku je potrebné bojovať za svoju dôstojnosť a práva.“
