Zúrivosť a mrazivé priznania v ruskom velení
Nové informácie z investigatívneho projektu Schemy odhaľujú šokujúce zistenia o vyjadreniach vysokopostaveného dôstojníka ruskej armády, generála Romana Demurčieva, ktorý ostro kritizuje stav ruských ozbrojených síl a činnosť tajných služieb. Z uniknutej korešpondencie, ktorú zverejnili novinári, sa objavujú alarmujúce zmienky o mučení a vraždení ukrajinských zajatcov.
Generál Demurčiev, zástupca veliteľa 20. vševojskovej armády, pôsobí v oblasti, kde sa nachádzajú ruské obranné sily operujúce na lymanskom smere na Ukrajine. Jeho nevraživé poznámky o armáde zazneli v komunikácii, kde ju opisuje ako skupinu „hlupákov” a „klamárov,” a vyjadruje túžbu čo najrýchlejšie uniknúť z tejto situácie. „Všade sú len hlupáci, ale všetci dostávajú vyznamenania,” hovorí v sms správe, pričom jasne poukazuje na neschopnosť a zbabelosť, ktorá prevláda vo vedení.
Na paľbu kritiky sa dostala aj Federálna bezpečnostná služba (FSB). Demurčiev sa pýta, „Čo do pekla robí, aby nás ochránila?” Podľa jeho slov, situácia je katastrofálna, a vyjadruje nespokojnosť s nečinnosťou týchto inštitúcií. Zverejnené informácie prichádzajú v čase, keď Moskva čelila atentátu na generálporučíka Vladimira Alexejeva, významného predstaviteľa vojenskej rozviedky.
Demurčiev sa v komunikácii zaoberá aj osudmi ukrajinských zajatcov. Opisuje mučenie a zabíjanie, ako bežnú prax v ruských vojenských praktikách. „Navlečiem im uši na girlande a darujem ti ich ako darček,” píše svojej manželke, pričom to uvádza ako formu čierneho humoru, ktorý je však hlboko znepokojivý. Dôveryhodné svedectvá od zajatcov potvrdzujú, že správy, ktoré zverejnila Schemy, sa nezakladajú na klamstvách, ale na skutočne hrôzostrašných praktikách.
V rámci komunikácie Demurčiev ostro skúma aj iné vysoké velitelské posty. „Teplinského by bolo treba ošťať,” píše a kritizuje Michaila Teplinského, veliteľa Výsadkových vojsk, za jeho aroganciu a hystériu. Taktiež napomína Denisa Ljamina, veliteľa 58. armády, označujúc ho za hlupáka, ktorý vytvára nervozitu vo velení.
Uniknuté správy odhaľujú temnú realitu, s ktorou sa ruská armáda snaží vysporiadať a poukazujú na vnútorné napätie a boje medzi veliteľmi. Generál Demurčiev sa obáva o svoju budúcnosť a prisudzuje zodpovednosť za aktuálny chaos na neefektívne vedenie a neschopnosť FSB riešiť problematické situácie v armáde. Tieto zistenia sú tisíckrát podčiarkujúce nielen krízové obdobie ruských vojenských operácií, ale aj morálnu degradáciu, ktorá zjavne zasiahla aj tých najvyšších predstaviteľov ozbrojených síl.
