Absurdný zákon o rýchlosti na chodníkoch
Na Slovensku sa chystá revolučná, no skôr komická zmena, ktorá otvára otázky o zdravom rozume našich zákonodarcov. Novela zákona o cestnej premávke, schválená pod vedením poslanca Ľubomíra Vážneho, stanovuje maximálnu povolenú rýchlosť chôdze na chodníkoch na absurdných 6 km/h. Svojim spôsobom je tento krok predpísaním rýchlosti chodcov takpovediac, akoby sa odrazu objavila potreba regulovať aj človeka ako takého.
Politici a ich úmysly
Předkladatel novely presne argumentuje o zvýšení bezpečnosti chodcov, pričom sa odvoláva na rastúci počet nehôd. Môže však byť skutočne práve toto najpalčivejšie miesto, na ktoré by mali politici sústrediť svoju pozornosť? Viki Ráková, obľúbená herečka, sa neubránila irónii a položila rad otázok: „Kto bude merať rýchlosť pohybu na chodníku? Kto sa postará o pokuty pre rodičov metódou sa pokrikovania po deťoch, ktoré bežia rýchlejšie ako zákonom stanovená hranica?“
Odoslané podozrenia na absurdnosť
Celý svet sa zhoduje na tom, že nový zákon vyzerá ako zlý vtip. Kým sa naši zákonodarcovia venujú takýmto „významným“ legislatívnym krokom, existujú oveľa vážnejšie problémy, ktoré by zaslúžili skutočnú pozornosť. Prečo sú teda priority tak absurdne prehnané? Je to snáď snaha o zamaskovanie skutočných problémov, ktoré ohrozujú bezpečnosť občanov?
Reakcie verejnosti a odborníkov
Odborníci, ako napríklad dopravný analytik Jozef Drahovský, sa pokúšajú verejnosti vysvetliť, že novela sa netýka práv chodeckých účastníkov, ale skôr tých, ktorí sa na chodníkoch prevádzkujú na bicykloch a kolobežkách. Skutočne sa však predmetná legislatíva pritiahla v tak dramatickej forme pred voľbami, aby zakryla nekompetenciu pri riešení dôležitejších problémov?
Paradox legislatívy
Je zrejmé, že definovanie rýchlosti dosiahne iba ťažko hmatateľný efekt. Bude možné skutočne dodržiavať pravidlá na chodníčkoch, kde sa stretávajú matky s kočíkmi, starší ľudia a mladí nadšenci na kolobežkách? Aký absurdný paradox, keď rýchlosť chôdze bude predmetom legislatívy, zatiaľ čo skutočné nebezpečenstvá ostanú nepovšimnuté.
Konkrétny krok, ale sústredený na nesprávne miesta
Skutočne, máme pred sebou paradoxné a zarážajúce časy, kedy sa politické rôznorodosti pokúšajú regulovať jednoduché princípy každodennej existence. Ak sa nad niečím treba zamyslieť, malo by to byť, akú podporu dostávajú naši predstavitelia a aké opatrenia skutočne potrebujeme. „V období kritiky politiky je dôležité hľadať skutočné riešenia, nie absurdné zákony, ktoré vyvolávajú len smiech a hnev,“ tušíme, že aj to môže byť odkaz, ktorý by mohol stáť za zamyslenie.
