Kategórie a relácie televízie ta3
Televízia ta3 ponúka široké spektrum programov a relácií, ktorých rozdelenie zahŕňa atraktívne tematické oblasti, ako sú politika, ekonomika, šport, či zdravie. V rámci týchto kategórií nájdete obsahy venované liven broadcastom, podcastom, tlačovým besedám, a rôznym videom týkajúcim sa aktuálnych udalostí doma aj v zahraničí.
V politike sú zamerané na kľúčové otázky, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, prípadne na zloženie politických relácií, ako sú „Téma dňa” a „Blízky východ”. Spoločnosť ta3 sa tiež angažuje v popularizácii športu, zdravotnej problematiky a rôznych automobilových tém, prezidentá novými zaujímavými reláciami ako „Motoring” alebo „Auto-Moto”.
Pamätný deň okupácie Československa
Dňa 21. augusta sa každý rok na Slovensku pripomína invázia, ktorá sa odohrala pred 58 rokmi, keď päť armád Varšavskej zmluvy, vrátane Sovietskeho zväzu a bývalej Nemeckej demokratickej republiky, zasiahlo územie Československa. Tento akt už vtedy prehlboval obavy a násilie a zastavil reformný proces Pražskej jari, značne ovplyvnený vtedajšími reformátormi, ako bol Alexander Dubček. S pripomenutím tohto tragického dňa poslanci Národnej rady SR oficiálne schválili 21. august ako Deň obetí okupácie.
Nešťastie, ktoré po invázii nastalo, sa manifestovalo v obetiach, pričom do konca roka 1968 na Slovensku zomrelo 38 osôb. Pri prvotných dňoch okupácie, konkrétne 21. augusta, bol zaznamenaný aj útok na Univerzite Komenského, ktorý si vyžiadal životy niekoľkých nevinných osôb. Vyvrcholením tejto tragédie bola silná streľba a rozšírené demonštrácie na Námestí SNP. Historicky je toto období vnímané ako jedno z najtmavších v moderných dejinách Slovenska.
Postoje a reakcie na reformy
Na problém demokratizačného procesu v ČSSR reagovala Moskva veľmi naliehavo. Hlavnou výzvou pre vtedajšie vedenie školy reformy a zmeny bol rastúci tlak zo strany Sovietskeho zväzu, ktorý opätovne nastolil otázku intervencie. Na odpor proti dostatočnej revolúcii vzniklo historicky významné dielo, výzva Dvetisíc slov, ktorú podpísalo mnoho významných osobností a občanov.
Na stretnutí, ktoré sa konalo 18. augusta 1968 v Moskve, sa rozhodlo o invázii, čo len potvrdilo predchádzajúce obavy z narastajúceho demokratizačného hnutia v Československu. Dôležitým momentom v kontexte okupácie bolo podpisovanie tzv. Bratislavskej deklarácie, ktorá upravila zásady vzťahu medzi členmi Varšavskej zmluvy a zdôraznila právo ZSSR zasahovať do vnútorných záležitostí svojich spojencov.
Odchod sovietskych vojsk
Legitimizácia prítomnosti sovietskych vojsk v Československu bola umožnená zmluvou z októbra 1968, ktorú schválil Národný výbor. S odstupom času sa však ukázalo, že pobyt sovietskych vojsk znamenal prerušenie demokratizačného procesu. Až do začiatku 90. rokov, konkrétne do 26. februára 1990, sa sovietska armáda stala neoddeliteľnou súčasťou československej krajiny.
Poslední vojaci sa stiahli z územia po dlhých 23 rokoch. Tento proces bol ukončený formálnym podpisom Protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991. S týmto krokom sa zavŕšil cyklus 23-ročného pobytu sovietskych vojsk v Československu, čím sa skončili aj represívne praktiky a ovplyvňovanie vnútorných záležitostí slovenského štátu.

