Trumpov čas na vojnu vypršal – Kongres by ho mohol zastaviť, keby chcel
Donald Trump sa nachádza na križovatke, pokiaľ ide o vojenské akcie voči Iránu. Podľa právnych predpisov musí prezident Spojených štátov, ak chce pokračovať v zapojení amerických síl do konfliktu, požiadať Kongres o súhlas do 60 dní od oznámenia vojny. Tento časový rámec sa blíži k vypršaniu bez toho, aby Kongres začal akékoľvek rokovania alebo hlasovania na tému. Kongres zatiaľ neprejavil záujem o debatovanie otázky vojny, čo vzbudzuje obavy, či sa dodržiavajú pravidlá a zákony týkajúce sa vojenských operácií.
Trumpova administratíva sa dostala pod tlak za to, že nielenže obchádza Kongres, ale aj porušuje medzinárodné právo. Ak by bolo vyhlásené, že USA a Izrael sa zúčastnili na útokoch proti Iránu, mnohí experti a politici už vyjadrujú obavy, že tento krok nebol legitímny. Kongresman Tim Kaine sa pýtal ministra obrany, či sa plánuje požiadať Kongres o schválenie vojenských akcií, alebo aké kroky vláda zamýšľa podniknúť, ak žiadny súhlas nezíska.
Právne ukotvenie vojenských zásahov
Vojnové právomoci z roku 1973 predpokladajú, že prezident musí informovať Kongres o nasadení vojakov do 48 hodín a ak vyhlási vojnu, musí požiadať o schválenie vojny. 60-dňová lehota na schválenie musí uplynúť, ak Kongres konflikt neschváli. Tento zákon vznikol ako reakcia na krízové situácie z minulosti, zatiaľ čo Kongres doposiaľ žiadnu vojnu oficiálne nevyhlásil od skončenia druhej svetovej vojny.
Kritika voči Pentagonu a administratíve
Minulý týždeň bol Kongres zaplavený otázkami ohľadom vojenského rozpočtu, ktorý by mal dosiahnuť rekordných 1,5 bilióna dolárov. Prívrženci demokratov však vyjadrujú znepokojenie nielen nad výdavkami na obranu, ale aj nad etickými otázkami spôsobenými útokmi na civilné cieľe, vrátane tragédie v iránskej škole, kde zahynuli desiatky žiakov.
Pri vypočutí sa vyjadril aj minister obrany, ktorý tvrdil, že aktuálne prebieha prímerie, čo by podľa neho malo ovplyvniť vypršanie 60-dňovej lehoty. Naopak, demokratickí senátori varovali, že vláda by mala formálne požiadať o súhlas pre vojenské akcie, aby sa predišlo komplikáciám z hľadiska dodržiavania zákona.
Situácia a perspektívy budúcnosti
V praxi sa zákon o vojnových právomociach ukazuje ako slabý nástroj na obmedzenie exekutívnych právomocí prezidenta. Mnoho predchádzajúcich prezidentov, vrátane Richarda Nixona či Baracka Obamu, čelilo kritike za nedodržiavanie týchto právnych predpisov. Neočakáva sa, že by sa Trump čelil počas vojen v Iráne vyhláseniu vojny v Kongrese, najmä za tejto politickej situácie, kde majorita republikánov takmer vždy podporila Trumpovu stratégiu.
V súčasnosti existuje jedinečný imperatív pre Kongres, aby sa postavil proti prezidentovi a vymazal jeho moc voči vojenským operáciám. Avšak, mnohí predstavitelia republikánskej strany sú opatrní z obavy, že by tento konflikt mohol mať dopad na voľby, ktoré sa blížia. Na pozadí týchto napätí bude zaujímavé sledovať, ako sa Kongres postaví k otázke schválenia akejkoľvek vojenskej akcie Trumpa a aké kroky podniknú v reakcii na nevyhnutnosť dodržiavania zákona.
