Spomienky na letné hraničné rošády
Leto, toto obdobie slnka a oddychu, okrem iného oživuje aj nostalgické spomienky na cestovanie do zahraničia, ktoré bolo pred rokom 1990 poznačené byrokratickými prekážkami a absurdnými administratívnymi požiadavkami. Mnoho cestovateľov sa dnes zrejme ani nepamätá, aké komplikácie ich čakali pri snahe opustiť územie bývalej ČSSR. S postupom času častokrát zabúdame na nepríjemnosti, ktorými si museli prechádzať tí, ktorí sa pokúšali prekročiť železnú oponu.
Podľa ekonóma Ľuboša Pavelku bolo vycestovanie do zahraničia, napríklad do Juhoslávie, za socializmu mimoriadne zložitým procesom. Každý, kto chcel tieto krajiny navštíviť, musel disponovať množstvom dokladov vrátane vycestovacej doložky, ktorá sa získavala od centrály služieb, pričom zamestnávateľ musel poskytnúť písomný súhlas s odchodom zamestnanca. Okrem toho bola k žiadosti potrebná aj potvrdenie od cestovnej kancelárie o zaplatení zájazdu, devízový prísľub ŠBČS a doklad o bezúhonnosti z Generálnej prokuratúry.
Podľa spomienok, devízové prísľuby dostávali žiadatelia raz ročne a ich získanie bolo skôr výnimkou než pravidlom. Drvivá väčšina žiadostí, viac ako 75%, bola zamietnutá, a to aj v prípadoch, keď žiadali o veľmi nízke sumy. Maximálny limit na osobu a deň bol stanovený na 20 amerických dolárov, čo bolo nedostatočné pre akékoľvek rozumné vydanie v zahraničí. Zamietnutia boli pritom žiadateľom spravidla bez upozornenia.
Na vycestovanie do Rakúska bolo potrebné získať vízum, aj keď išlo iba o trojdňový zájazd. Cestovný balíček, ktorý zahŕňal trip do Viedne, mal cenu 2400 Kčs, čo bola suma zodpovedajúca priemernej mesačnej mzde úradníka. Avšak aj na tento zájazd bolo potrebné mať dobré kontakty, keďže mnohé zájazdy boli predané už v prvý deň predaja.
Limit výmenných devíz na tento zájazd bol iba 100 šilingov, čo okrem legitímnych problémov motivovalo mnohých k obchádzaniu pravidiel a k pokusu o výmenu peňazí na čiernom trhu. Napriek tomu, že kurz devíz nedokázal reflektovať realitu a bol zaznamenaný s privysokými prirážkami, občania sa snažili navzdory všetkým prekážkam plánovať svoje dovolenky a víkendové výlety.
Okrem finančných a administratívnych prekážok tu bola aj vážna otázka vojenskej služby. Každý muž od 18 do 60 rokov musel predložiť potvrdenie o odovzdaní vojenskej knižky pred opustením štátu. Mnoho ľudí tak zbytočne prišlo o dovolenku len preto, že nezvládli administratívne náležitosti.
Dokumenty neboli len záťažou, ale aj zdrojom príjmov pre štátne orgány. Poplatky za vycestovacie doložky a colné vyhlásenia sa pohybovali v rozmedzí 100 až 300 Kčs, čo boli nemalé sumy v porovnaní s priemerným platom. Cestovatelia museli chrániť svoje práva a väčšinou to znamenalo hlboké ponorenie do byrokratických praktík, ktoré v snahe o slobodu sprevádzali ich cesty za hranice socialistického bloku.
More EV News
Súčasné diskusie o návrate k „starým časom“ v politike len pripomínajú pretrvávajúcu skepsu a obavy z minulej doby totality. Ako uvádza Pavelka, existuje u nás množstvo politikov, ktorí si nostalgicky pamätajú na ten starý, známy systém, pričom úplne ignorujú jeho čierne stránky.
