Za kľúče od auta na medicínu? Korupcia na vysokých školách počas socializmu
Na Slovensku sa v súčasnosti uskutočňujú prijímacie pohovory na vysoké školy, čím sa tisícom maturantov znova dostáva do popredia otázka prijatia. Zatiaľ čo mnohí čelí stresu z testov, iní si užívajú výhodu prijatia bez skúšok, čo vzbudzuje otázku, či je tento systém spravodlivý. V minulosti bola konkurencia na vysoké školy omnoho vyššia, a uchádzači museli prejsť písomnými aj ústnymi skúškami, kým sa dostali na vytúžené odbory.
Až 70 percent slovenských vysokých škôl prijíma nových študentov na základe ich stredoškolských výsledkov, kým v Česku je potrebné absolvovať testy na väčšine fakúlt. Dnešný systém prijímania na medicínu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave sa už trocha zmenil; približne 40% uchádzačov, ktorí mali výborné výsledky, bolo prijatých bez testov. V porovnaní s inými fakultami, ako napríklad v Košiciach a Martine, sa tam potvrdzujú prísnejšie kritériá prijímania.
Kritika prichádza aj z radov odborníkov, ktorí poukazujú na nedostatočnú prediktívnu hodnotu známok zo strednej školy pre úspech v štúdiu medicíny. Skúsený kardiológ profesor Róbert Hatala zdôrazňuje, že testy nemôžu nahradiť osobnú komunikáciu a empatiu, ktoré sú kľúčové v lekárskej praxi, a súčasný systém prijímania to ignoruje.
Na pozadí týchto zmien je zaujímavé pozrieť sa na korupciu, ktorá sa zjavila za socializmu. Vtedy bolo prijímanie na vysoké školy skrz zložitý systém s kvótami, kde vláda prísne regulovala počet uchádzačov. Korupcia bola rozšírená, najmä na fakulty medicíny a práva, kde predpokladaný dopyt často prevyšoval ponuku viac ako o 50 percent. Z tohto dôvodu prevládali praktiky ako protekcia a „tlačenky”, kedy sa uchádzači usilovali o prijatie cez známosti alebo priame úplatky.
Na získanie miesta na lekárskej fakulte kolovali aj rôzne legendy. Aj keď sa hovorilo o obálkach s kľúčom od auta, realita bola menej dramatická—na univerzitách sa skôr uplatňovali známosti a protipredpísané dary, ako stavebný materiál alebo iné služby.
Prijímacie pohovory a ich transformácia
Prijímacie konanie sa v tomto období značne líšilo od toho dnešného. Legislatíva umožňovala prijímanie študentov cez dve kolá, z ktorých jedno zahŕňalo už znevýhodnené skupiny, ako potomkov robotníkov alebo ľudí z ekonomicky slabších regiónov. To malo slúžiť na zlepšenie kádrového profilu fakúlt, no v praxi to neraz komplikuje spravodlivý prístup k vzdelaniu.
Aj v prvej Československej republike platil systém, ktorý dovoľoval priamy prístup na vysoké školy bez prijímačiek, no skúšky na stredných školách boli nemenej prísne. Na Gymnáziu v Uhorsku sa kládol dôraz na ústne skúšky, kde pravidelne prítomní spolužiaci sledovali každé slovo študenta, čím pri neúspechu hrozila verejná potupa.
More EV News
Vzdelávanie a jazyková bariéra
Otázkou zostáva aj jazyková bariéra, ktorá pre mnohých slovenských študentov predstavovala vážny problém. Aj keď zastávali dobré výsledky na rôznych školách, podpredpoklad ovládania českého jazyka spôsoboval, že niektorí nedokázali splniť jazykové požiadavky, čo ich následne pripravilo o možnosť študovať na prestížnych univerzitách.
Na novej Univerzite Komenského sa uplatnili špeciálne metódy na posúdenie uchádzačov, aby sa zohľadnili ich jazykové zručnosti. Výrazne to ovplyvnilo aj situáciu uchádzačov, spočiatku väčšinou nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí na novovzniknutej univerzite museli absolvovať úpravy jazykových úľav.
V súčasnosti, po nežnej revolúcii, sa zmenila dynamika prijímacích pohovorov na vysoké školy, čím sa sprístupnili pre mnoho mladých ľudí, a trend má tendenciu pokračovať. Avšak otázka kvality vzdelania a schopnosti absolventov uplatniť sa v praxi zostáva otvorenou témou pre diskusie.
