Univerzita Komenského: Výzvy a Bezradnosť v Byrokracii
V nedávnom komentári sa prorektor Jozef Tancer zamyslel nad situáciu Univerzity Komenského, ktorá sa ocitla v pasci „defenzívnej byrokracie.” Jeho myšlienky sú znakom bezradnosti, ktorá dnes vládne na akademickom poli. Ako garant veľkého študijného programu, mám vlastnú skúsenosť s byrokratickými prekážkami, ktoré často bránia zmysluplným zmenám a progresu vo vzdelávaní.
Praktické príklady z môjho pôsobenia ilustrujú zložitosti spojené s implementáciou aj menších zmien. Pri pokuse o zmenu názvu a obsahu predmetu som musel absolvovať zložitý proces, ktorý zahŕňal deväťčlennú radu študijného programu, fakultnú akreditačnú komisiu a množstvo dokumentácie vrátane prekladu do angličtiny. Zatiaľ čo kompetentní jedinci sú schopní posúdiť kvalitu samotnej zmeny, administratívne procesy nasledujúce po tom ju často zbytočne komplikujú.
Avšak to, čo ma zarazilo, bola reakcia dekana Právnickej fakulty Eduarda Burdu, ktorý považoval byrokratické procesy za krok vpred. Z môjho pohľadu ide skôr o sklamanie. Či je to opodstatnené, ukáže čas, no snažiť sa zlepšiť kvalitu na základe byrokratických krokov mi pripadá absurdné, najmä v kontexte dynamicky sa rozvíjajúcej technológie umelých inteligencií, ktorá už zasahuje do vzdelávacieho procesu.
V uplynulých rokoch som sa zúčastnil mnohých podnikov týkajúcich sa strategického rozvoja, a často vidím, že snaha UK o univerzálne riešenia pre všetky požiadavky vedie k patovej situácii. Jedna z najzaujímavejších komplikácií nastala pri zavedení nového účtovníckeho systému, kde sa vedenie rozhodlo forzovať školenia pre všetkých vedúcich grantov, namiesto toho, aby im poskytli prakticky prístupné informácie o pohybe financií. Nešlo o niečo zložitý, prístup k informáciám bez zbytočného zabezpečenia by bol pre všetkých omnoho užitočnejší.
Jedným z najzásadnejších problémov zostáva zastaraný systém na študijnú agendu, ktorý nielenže neslúži potrebám študentov a učiteľov, ale naviac komplikuje už aj tak zložitý proces. Dôkazom absurdity tohto stavu je fakt, že známky som musel zapisovať do indexov, do elektronického systému a následne ich ešte aj tlačiť a podpisovať. Našťastie, aspoň elektronické zapisovanie už odpadlo.
Byrokracia na univerzite neustále narastá. Pri žiadosti o zakúpenie potrebnej techniky znova čelíme mesačnému čakania, ak dané vybavenie nie je zahrnuté v „univerzitnom katalógu.” Až príliš často sa stretávame so žiadosťami o formalizovanie obsadenia pozícií, ktoré generujú neproduktívne aktivity a kvalitu vzdelávania neposilňujú. Napríklad požiadavka, aby kandidát bol autorom učebníc, môže mať zmysel v niektorých oblastiach, avšak inde je to prakticky nemožné.
Ak má Univerzita Komenského uspieť v konkurenčnom akademickom prostredí, je potrebná zásadná zmena paradigmy. Dôležité je znížiť byrokraciu, zvýšiť efektivitu a zamerať sa na strategické kroky, ktoré budú prispievať k zvyšovaniu kvality vzdelania, miesto zavádzania ďalších predpisov, ktoré len mrhajú časom a zdrojmi.
