Správa o energetickej kríze a pláne EÚ
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prezentovala na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu nový plán, ako sa Európska únia môže vysporiadať s energetickou krízou. Kríza, ktorú spôsobila vojna medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na strane druhej, dôsledne zasiahla ceny fosílnych palív a prepravu v Hormuzskom prielive. Von der Leyenová zdôraznila, že situácia si vyžaduje silnejšiu koordináciu medzi členskými štátmi a ochranu spotrebiteľov a podnikateľov.
Rastúce výdavky a ich dopady
Počas nedávneho konfliktu sa výdavky Európy na dovoz fosílnych palív zvýšili o viac než 27 miliárd eur. Von der Leyenová konštatovala, že takmer denne Európa prichádza o 500 miliónov eur a že je potrebné naliehavo pracovať na znižovaní závislosti na importovaných energetických zdrojoch. Prvým krokom má byť posilnenie obnoviteľných zdrojov energie vrátane jadrovej energetiky.
Tri kľúčové body plánu
Plán je rozdelený do troch hlavných bodov. Prvým je potreba zlepšiť koordináciu na európskej úrovni, pričom sa navrhuje spoločný nákup plynu a zabezpečenie rezerv nafty a leteckého paliva. Von der Leyenová poukázala na to, že spoločná trhová sila a priemyselný potenciál môžu prispieť k zvýšeniu efektívnosti riadenia energetických zásob.
Druhým bodom je ochrana najzraniteľnejších skupín spotrebiteľov a podnikov, pričom pomoc by mala byť cielene zameraná na tých, ktorí sú najviac postihnutí rastom cien energií.
Tretím aspektom plánu je modernizácia energetického využívania a znižovanie celkového dopytu. Tu sa kladie dôraz na elektrifikáciu a rýchlejšie zavádzanie digitálnych technológií na zlepšenie energetickej efektívnosti.
Budúcnosť energie v EÚ
Podľa von der Leyenovej v roku 2022 určoval plyn cenu elektriny v 70% prípadov, pričom v súčasnosti je to už len 30%. Táto zmena prispela k stabilizácii cien a vyhnutiu sa prudkým cenovým výkyvom, ako sme to zažili počas predchádzajúcej krízy. Napriek tomu však elektrina stále predstavuje menej než štvrtinu konečnej spotreby energie EÚ, čo je výrazne menej ako v USA či Číne, a tento stav je príznačný pre budúci energetický rozvoj kontinentu.
