Cenzúra v dnešnej dobe: Reflexie Aj Wej-weja
Vyžarovanie cenzúry zo spoločnosti je problém, ktorý zasahuje do mnohých aspektov našich životov. Aj Wej-wej, jeden z najznámejších čínskych umelcov, ktorý si pre svoju nezávislosť a slobodomyseľnosť prežil nemalé útrapy, vo svojej eseji O cenzúre zdôrazňuje, že cenzúra nie je len výsadou totalitárskych režimov. Vzostup autocenzúry, ktorý pozorujeme aj v liberálnejších spoločnostiach, je rovnako alarmujúci. Wej-wej varuje, že akýkoľvek pokus o dominantné a absolutistické myslenie môže viesť k neľudskosti a strate individuálnych slobôd.
V Číne cenzúra funguje často prostredníctvom nátlaku na okolie umelca, či už na jeho rodinu, priateľov alebo zamestnávateľov. Aj Wej-wej cituje starú čínsku múdrosť: „Zabi kura, aby si vystrašil opicu,“ čo ilustruje prirodzenú psychológiu strachu, ktorá núti umelcov uplatňovať autocenzúru vo svojich dielach a mysliach.
Tento jav sa však šíri aj mimo čínskych hraníc. Wej-wej opísal, ako v liberálnych demokratických spoločnostiach mnoho jednotlivcov bez váhania prijíma absurdné pravidlá a normy, ktoré im sú vnucované. Podľa neho je to forma cenzúry, ktorá môže zničiť ohnisko slobodného intelektuálneho rozvoja. Zmienil sa o tom, ako filmoví producenti a knižní vydavatelia sa často snažia určiť, čo je pre publikum zaujímavé, pričom ignorujú originálnu víziu umelca.
Wej-wej vyjadruje presvedčenie, že cenzúra spoločnosti, ktorá túži po konformite a uniformite, oslabuje a degraduje samú podstatu humanizmu. „Spoločnosť, ktorá sa usiluje o jednotnosť postojov, nevyhnutne zoslabne a stane sa absurdnou,“ varuje. Cenzúra, ako tvrdí, je neviditeľná a preniká do každej dimenzie existencie, odvádza mladých od úcty k spravodlivosti a podnecovaním sebectva vytláča hodnoty ako zodpovednosť a dôstojnosť.
Nehovoriac o nutnosti slobody myslenia, Wej-wej tvrdí, že bez možnosti slobodne sa vyjadrovať stráca sloboda myslenia svoj význam. Akékoľvek obmedzovanie tohoto práva môže viesť k prázdnote a duseniu kritického myslenia. „Myslenie – podstata ľudského bytia – je tým najzákladnejším právom,“ hovorí.
Filozof José Ortega y Gasset vo svojej knihe Vzbura davov zdôrazňuje, že človek je skutočne ľudský len vtedy, keď si uvedomuje význam svojho konania. Tento koncept zodpovednosti je dôležitý aj pre cenzorov a tých, ktorí sa stávajú ich obetami. Pýtame sa: akú zodpovednosť za svoje činy nesú tí, ktorí cenzúru vykonávajú, alebo tí, ktorí sa jej poddávajú?
