Zlato ako investícia do zlého počasia
Rast verejného dlhu Slovenska v posledných rokoch prekonal hodnotu celého zlatého pokladu, ktorý naša krajina uchováva ako rezervu na najnepriaznivejšie časy. Tento poklad, ktorý tvorí súčasť devízových rezerv spravovaných Národnou bankou Slovenska, váži 31,6 tony. Pri súčasných vysokých cenách zlata predstavuje jeho hodnota priblížne 4,4 miliardy eur. Avšak, ak by sa tento zlato predalo, tieto peniaze by ani zďaleka nestačili na pokrytie vlaňajšieho deficitu verejných financií, ktorý dosiahol 6,8 miliardy eur.
Pre lepšiu predstavu, iba na úhradu úrokov z nášho dlhu, ktorý prevyšuje 83 miliárd eur, bolo v minulom roku potrebných 2,3 miliardy eur. S dlhom na úrovni približne 61 % HDP sme tesne nad maastrichtskými kritériami, pričom výber daní dlhodobo zaostáva za nárastom štátnych výdavkov. K zlepšeniu situácie zatiaľ nedochádza, aj keď boli zavedené nepopulárne konsolidačné opatrenia, ako zvýšenie sadzby DPH z 20 % na 23 %.
Cena kilogramu zlata sa v marci 2026 vyšplhala na približne 140-tisíc eur, pričom v septembri 2025 bola okolo 100-tisíc eur. Tento nárast o 40 % za polročné obdobie naznačuje rastúcu nedôveru v „papierové“ meny. Zaujímavé je, že aj napriek tomu zlato a striebro v marci 2026 zaznamenali pokles o 10 %, zatiaľ čo ceny ropy a plynu prudko rastú. Možným dôvodom tejto situácie môže byť zvýšenie úrokových výnosov amerických štátnych dlhopisov na úroveň okolo 4,30 % p.a., čo investorov motivuje skôr investovať do dlhopisov s garantovanými výnosmi, než do zlata, ktoré žiadne výnosy neprináša.
Pri prezeraní historických materiálov sa mi dostal do rúk článok z roku 1996, v ktorom bola cena zlata stanovená na 16 300 nemeckých mariek za kilogram. Po prepočte na eura by kilogramová tehlička stála 8 334 eur, čo ukazuje dramatický nárast ceny zlata v priebehu 30 rokov. Investície do zlata by tak ponúkli ročný priemerný výnos 9,8 %, čo prekonáva výnosy z ETF fondov viazaných na akciové indexy.
Napriek tomu bolo zlato v septembri 2025 menej výhodné v porovnaní s akciovým portfóliom, čo opätovne potvrdzuje pravidlo diverzifikácie investičného portfólia, ako to vystihol ekonóm Harry Markowitz: „Nedávaj všetky vajíčka do jedného košíka.“ Zlato by preto malo byť vnímané ako rezervná investícia pre prípady nesúrodých ekonomických podmienok.
V súčasnosti, pri eskalácii vojen a obratu krajín k vyššiemu zadlžovaniu, zlato predstavuje stabilný majetok, ktorý nemá žiadne záväzky. Až do minulosti sa na československých bankovkách uvádzalo, že sú kryté zlatom, avšak skutočnosť bola taká, že zlata bolo málo a aktíva väčšinou predstavovali pohľadávky z vývozu zbraní. Z pohľadu prudkých zmien v ekonomike a geopolityke je zlato naozaj investíciou do zlej situácie.
Zlato je tak skvelou voľbou pre opatrných investorov, ktorí chcú ochrániť svoje prostriedky pred infláciou a rizikami, ktoré narúšajú medzinárodný obchod, vrátane zavádzania ciel, sankcií a zhoršujúcich sa konfliktov. História a čísla sú v tomto prípade jasným varovaním a návodom.
