Nemecká dilema: Prípad Husa B. a sociálne dávky
Nemecko sa zmieta v ďalšom škandále týkajúcom sa migrácie, ktorý sa objavil v spolkových krajinách. Prípad Bosniaka Husa B. vyvoláva otázky o efektivite azylového systému a dodržiavaní zákonov týkajúcich sa vyhostenia. Huso B. sa v krajine zdržiava už 23 rokov, pričom počas tejto doby sa dopúšťal trestnej činnosti a zároveň pravidelne pobiera niekoľko tisíc eur mesačne v sociálnych dávkach.
Konkrétne, Huso B. podľa nemeckého denníka Bild dostáva mesačne 7 250,77 eur, hoci má za sebou zamietnutú žiadosť o azyl, pretože Bosna a Hercegovina je považovaná za bezpečnú krajinu. Jeho prvý príchod sa datuje do roku 2003, kedy sa objavil v Kolíne nad Rýnom bez dokladov totožnosti. O jeho azyl požiadal opätovne v roku 2007, avšak jeho pokusy o legalizovanie pobytu sa skončili zamietnutím.
Ďalej, Huso B. podal žalobu, aby získal právo zostať v Nemecku. Dlhé súdne konanie trvalo dva roky, pričom ďalšie odvolania taktiež nepriniesli žiadané výsledky. Napriek tomu sa podarilo vyhnúť deportácii, a to predovšetkým kvôli tomu, že v Nemecku založil rodinu. So svojou manželkou má osem detí, čo výrazne vplýva na jeho sociálnu situáciu a dávky, ktoré dostáva.
Dostávané príspevky na deti dosahujú sumy od 630,81 do 817,71 eur na dieťa, v závislosti od ich veku, čo ročne v súčte predstavuje viac ako 87 000 eur. Huso B. a jeho rodina nežijú v súkromných priestoroch; namiesto toho bývajú v zdevastovanom azylovom zariadení, pričom neplatia nájomné.
Mestské úrady v Kolíne nad Rýnom sa k prípadu nevyjadrujú kvôli ochrane osobných údajov, ale vo všeobecnosti uvádzajú, že vyhostenie nie je možné kvôli rodinnej situácii a dopadu na deti. Na tento aspekt sa prihliada, keďže dlhodobé pobyty rodín s deťmi zvyšujú riziko psychologických problémov v prípade deportácie.
Huso B. však tvrdí, že výška podpory, ktorú poberá, je prehnaná a minimálne zľahčuje svoj trestný záznam. Podľa správ z medii sa však neochotu úradov riešiť situáciu s ním nadalej vyskytujú súdne prípady, vrátane posledného z minulého roka, kde čelil obvineniu z pokusu o podvod s darčekovými kartami v lekárňach.
Prípad Husa B. tak ostáva symbolom problémov nemeckého azylového a sociálneho systému, ktoré čelí tlačeniu na reformy a zmenu zákonov. Nie je to však len otázka Husa B., ale dlhodobý fenomén, ktorý vyžaduje hľadanie riešení v oblasti integrácie migrantov a zefektívnenia sociálnych dávok.
