Nejasnosti a politické faux pas Gröhlinga
Opozícia, zoči-voči klesajúcej podpore, sa uchyľuje k extrémnym krokom. Vyzvať na generálny štrajk je ako vyleziť na strom a skočiť do priepasti bez padáka. Branislav Gröhling a jeho tím sa zdajú zabudnúť, že toto nie je rovnocenné s historickými udalosťami, ktoré predchádzali pádu komunizmu. Debata o štrajku na symbolický dátum 17. novembra je potvrdením ich nevzdelanosti a neúcty k historickým lekciám.
Štrajk – pravda alebo ilúzia?
Na návrh Gröhlinga reaguje občianska spoločnosť s nedôverou. Štrajk by sa mal organizovať za lepšie podmienky a vyššie platy, avšak zastúpené odbory sa od tohto zámyslu dištancujú. Nielenže štrajk vyžaduje silný konsenzus medzi zamestnancami, ale aj jasné dôvody, a nie politicky motivované požiadavky bez základného záujmu o zlepšenie pracovného prostredia.
Historická analógia, ktorá nenaplní očakávania
Gröhlingov tím sa snaží osloviť verejnosť pod zápalnou vlajkou, ale otázkou zostáva: akú váhu má ich výzva? Všimnite si, že skutočný generálny štrajk z 27. novembra 1989 bol výsledkom roky trvajúcej frustrácie občanov voči totalitnému režimu, nie len politikou vedeným výstrelkom. Ak sa zamýšľajú podporovať svoj boj pomocou umelo vytvorených paralel, mali by najprv lepšie pochopiť kontext a históriu.
Pokrytectvo a politické lavírovanie
Zaujímavé je, ako sa Gröhling a jeho kolegovia snažia prekryť vlastnú politickú neschopnosť. Čoskoro môže nastúpiť rozpad koalície, a oni sa pokúšajú získať politické body na úkor hospodárskej stability. Odpor zamestnávateľov proti štrajku a absencia podpory zo strany odborov sú jasnými signálmi, že situácia je ďaleko od ideálnej.
Právo na štrajk tak, ale nie v rukách politikov
Právna stránka štrajku ostáva v opone, keďže nie je jasné, či majú politické strany právo takýto štrajk vyhlásiť. Takéto opatrenia by mali byť hlavne v rukách odborových organizácií, ktoré lekciám dejín dodávajú srdce a odhodlanie. Gröhling s Naďom sa nemôžu skrývať za pobožnými prianím, keď ignorujú základné zásady a práva občanov.
Čo nás čaká v budúcnosti?
Možno si myslia, že sú v súčasnosti svetlo na konci tunela pre opozíciu. No pravda je, že s každým ďalším neopodstatneným krokom ich pozícia oslabuje. Generálny štrajk nie je hrou na predstavenie, ale srdcovou záležitosťou pre všetkých zamestnancov a občanov. Ak to nedokážu pochopiť, riskujú, že bestrujú na podstavci vlastnej nekompetentnosti.
Utíšenie hlasu rozumu
Všetky tieto úvahy naznačujú jedno – je čas pozastaviť sa a zamyslieť sa nad cíľom. Politická hystéria zakrýva podstatu problémov, ktorým čelíme. Ak chce opozícia skutočne získať späť dôveru občanov, musí vystúpiť z tieňa a prekročiť hranicu smiechu a výsmiechu, ktorý im spoločnosť produkuje na každom kroku.
