Fico: Slovensko odmietlo závery o Ukrajine
Slovensko sa v rámci summitu lídrov EÚ postavilo proti podpore záverov týkajúcich sa Ukrajiny. Predseda vlády Robert Fico v Bruseli uviedol, že krajina nechce byť spájaná s vojenskou pôžičkou pre Kyjev. Fico sa vyjadril, že účastníci rokovania mali pred sebou náročnú debatu. Postoj Slovenska dôrazne potvrdil slovami: „Slovo som dodržal.“
Podľa Fica je potrebné, aby ukrajinské úrady, namiesto zbraní, dostali peniaze na obnovu. Zmienil sa aj o niekoľkých projektoch bilaterálnej spolupráce, vrátane výstavby školy pre ukrajinské deti prichádzajúce na Slovensko. „Ukrajina nepotrebuje zbrane, ale predovšetkým finančné prostriedky na rozvoj,“ dodal premiér.
Na summite EÚ sa jednotlivé štáty zhodli, že sa budú naďalej zaoberať technickými a právnymi aspektmi reparačnej pôžičky financovanej zo zmrazených ruských aktív. Slovensko a Maďarsko sa k tejto iniciatíve nepripojili. Fico varoval pred obrovskými rizikami, ktoré s touto témou súvisia, najmä vzhľadom na situáciu v Belgicku, kde sa nachádzajú zmrazené aktíva.
Na rokovaniach EÚ lídri odsúhlasili zámysel poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Slovensko, Česko a Maďarsko si však vybojovali výnimku a nebudú sa podieľať na splácaní úrokov. „Nemôžem brániť ostatným štátom v ich podpore, ale táto pomoc len málo prispeje k posilneniu pozície Ukrajiny v mierových rokovaniach. To by bol smrteľný omyl,“ zdôraznil Fico.
Okrem Ukrajiny na summite preberali aj dlhodobý rozpočet EÚ, konkurencieschopnosť, európsku obranu a otázky migrácie. Slovensko vyjadrilo potrebu ochrany poľnohospodárov a presadzovanie financovania kohéznej politiky na zmenšenie regionálnych rozdielov. Predseda vlády predpokladá, že pri rokovaniach o rozpočte budú potrebné veľké kompromisy.
Fico vyjadruje nespokojnosť aj s nedostatočnou prítomnosťou lídrov na summite, čo ohrozuje dôveryhodnosť procesu pribúdania krajín do EÚ, konkrétne na západnom Balkáne. Podľa jeho slov chýbala na rokovaniach významná časť zástupcov členských štátov, čo vyvoláva obavy o serióznosť prístupových rokovaní. Ako vyjadril, Srbsko patrí medzi krajiny, ktorých prístup je spomaľovaný, pričom sa považuje za veľmi pripravené na vstup do únie, na rozdiel od Albánska a Čiernej Hory, ktoré podporuje.
