Autor, ktorý prepisoval svojich 2 500 týždňov: Ako v Astorke s futbalovým mužstvom vznikla divadelná hra o slovenskej histórii
Divadlo Astorka Korzo ’90 uviedlo v tejto sezóne novú hru autorstva Pavla Weissa, nazvanú „Bolo nás jedenásť”. Toto dielo je adaptáciou jeho literárneho príbehu „2 500 týždňov”, ktorý podáva komplexný pohľad na slovenskú históriu od čias Slovenského štátu cez 50. roky až po súčasnosť. V práci sa rozvíjajú rôzne charaktery, ktoré reflektujú napätia a tragédie dejín slovenského národa. Tento prechod od literárneho diela na divadelné javisko je výsledkom autorovho osobného zápasu s textom a koncepciou jeho realizácie.
Pavol Weiss, autor divadelnej hry, sa snažil preniknúť do historických udalostí a súčasne zachytiť osobné príbehy obyvateľov mesta Topoľčany, ktoré sú v hre podávané skrze osudy futbalového tímu. V rozhovore Weiss popisuje, ako sa mu podarilo preniesť bohatý literárny text na javisko, pričom musel zúžiť pôvodný materiál, ktorý mal viac než tristo strán. Po prehnaných názoroch zo strany vydavateľa sa pustil do prepisovania a vtedy pochopil, že výpoveď o slovenskom živote sa môže efektívne prenášať aj formou dramatických situácií.
Proces adaptácie pre divadelné javisko
Pavol Weiss pripustil, že adaptácia bola zložitá, pretože zahŕňala škrty a zmeny, ktoré mali zásadný dopad na konečný tvar hry. „Už pri prvotnom vydávaní sa objavilo upozornenie, že je text pomalý a rozvláčný,” komentoval autor, pričom zdôraznil, že kým sa dostal k definitívnej podobe dramatického textu, prešlo veľa času a diskusií s režisérom Ondrejom Spišákom. „Na začiatku sme mali niekoľko návrhov, ale postupne sme spoluprácou odhalili hlboké podmienky príbehu a charakterov,” dodal.
Futbal ako metafora pre spoločnosť
Weiss sa rozhodol umiestniť svoju hru do prostredia futbalového mužstva, pretože tento šport symbolizuje širokú škálu sociálnych, ekonomických a kultúrnych aspektov. „Futbalová jedenástka odráža samú podstatu spoločnosti – rozmanitosť karakterov a ich interakcie,” vysvetlil Weiss. „Máte tam lekára, novinára, ale aj degeneračné prvky, ktoré sú v spoločnosti prítomné.” V hre sa tak odrážajú nielen osobné tragédie, ale aj širšie historické udalosti, ktoré ovplyvnili slovenský národ.
Osobný rozmer a historická reflexia
Autor sa priznal, že k tejto téme ho priviedli aj osobné dôvody. Jeho otec, účastník Prvého československého armádneho zboru, zostal po vojne zranený. „Mojím cieľom bolo zmapovať rodinnú históriu v kontexte mojej osobnej skúsenosti i slovenských dejín,” povedal Weiss. Hľadanie historických koreňov mu pomohlo predstaviť specifické udalosti, ako napríklad pogrom v Topoľčanoch, ktorý nebol literárne spracovaný.
Spokojnosť s výsledkom a reakciami divákov
Weiss vyzdvihuje, že diváci s hrou Bolo nás jedenásť reagujú veľmi pozitívne. „Režisér našiel spôsob, ako hru zrealizovať tak, že sa na javisku objavuje viac postáv naraz a dramatické situácie sú podávané veľmi silným, epickým spôsobom.” Autor si je vedomý dynamického vývinu divadla Astorka, ktoré prechádza vnútornými zmenami, a verí, že táto hra posilní jeho tradíciu, ktorá vždy kládla dôraz na kvalitný a silný text.
