Od vodiča autobusu po diktátora: Nicolás Maduro a jeho vláda
Nicolás Maduro Moros, prezident Venezuely, sa dostal k moci v apríli 2013 po smrti Huga Cháveza, ktorý vládol krajine od roku 1999. Maduro sa stal prezidentom po voľbách, v ktorých mal získať takmer 52 percent hlasov, zatiaľ čo opozícia, zastúpená Edmundom Gonzálezom, získala údajne 43 percent. Skutočnosť je ale iná – voľby boli falšované, aby sa Maduro mohol udržať na vrchole moci.
Na rozdiel od svojho predchodcu Cháveza, ktorý bol známy svojou charizmou, Maduro sa uchýlil k represívnym praktikám, vrátane násilia. Jeho vláda je roztrhnutá obvineniami zo zneužívania moci, uvádzania politiky teroru a prenasledovania opozičných hlasov. Opozičné sily nedávno zverejnili dôkazy, že González mal podporu až 67 percent voličov, zatiaľ čo Maduro len 30 percent. Tieto voľby sa však konali vo vzduchu strachu a krutosti, pričom Maduro eliminuje svoje politické rivalky, ako bola populárna Maria Corina Machado.
Vývoj situácie vo Venezuele eskaloval, pričom sa objavili správy o výbuchoch a chaosuarí v Caracase, kde sa bezprostredne po voľbách odohrali viaceré explózie. Tieto udalosti potvrdzujú, že Madurov režim je pod čoraz väčším tlakom, a to nielen zo strany opozície, ale aj medzinárodných organizácií, ktoré ho obviňujú z hrubého porušovania ľudských práv a politického teroru.
Podľa Medzinárodných organizácií sú Madurove praktiky v porovnaní so štátnym terorizmom. Krajina bojuje s bezprecedentnou krízou; hoci je Venezuela bohatá na ropu, obyvatelia sa potýkajú s extrémnym nedostatkom základných zdrojov ako potraviny, lieky a energia. S vysoko nezamestnanosťou a infláciou, ktorá dosahuje nerealizovateľné príklady, sa od nástupu Madura do funkcie vyhnulo do cudziny takmer osem miliónov Venezuelčanov.
Maduro, rovnako ako jeho predchodca, požaduje kontrolu nad všetkými štátnymi inštitúciami a využíva armádu na udržanie sa pri moci. V súčasnosti čelí takmer 63-ročný prezident krízovej situácii, ktorá vyústila do jeho zajatia zo strany amerických úradov. Tomuto zadržaniu predchádzali opakované snahy o zvrhnutie jeho vlády, avšak armáda, zdá sa, ostáva na jeho strane.
Madurova kariéra od vodiča autobusu po prezidenta je názorným príkladom transformácie, ktorá sa zmenila z populárneho lídra na autoritárskeho vládcu. Z jeho minulosti v odborárskom hnutí a tzv. politickom vzdelaní vo východnej Kube, sa Maduro predvádza ako postava, ktorá sa neštíti využiť všetky prostriedky, aby svojej moci zostal verný. A to len pridáva na dramatickosti ambícií, ktorými sa snaží tvrdú ruku Madura rešpektovať akékoľvek oponujúce hlasy vo svojej krajine.
V súčasnosti je situácia vo Venezuele výnimočná: po náhlom zadržaní Madura zrejme nastáva obdobie chaosu, ktoré môže predísť disidentom, ale aj tým, ktorí sa pokúšajú zvrhnúť autokratický režim. Napätie je na bode zlomu, a otázne je, aký kurz si krajina zvolí ďalej.
