Delenie Afriky: Politické dedičstvo a súčasná realita
Počas nedávneho summitu Africkej únie a Európskej únie v Luande sa opäť otvorila téma mnohovrstevnatosti afrického kontinentu a otázky jeho rozdelenia, ktoré sa zdalo, že sa nedávno uzavreli. Kongo, krajina, ktorá sa stala symbolickým miestom pre diskusie týchto dvoch silných blokov, si vyslúžila pozornosť nielen historickými súvislosťami, ale aj aktuálnymi politickými a ekonomickými záujmami.
Angola, oslavujúca už 50 rokov svojej nezávislosti od Portugalska, má za sebou krvavú históriu boja za oslobodenie, ktorá skončila pádom fašizmu v Európe. Odpor Ľudového hnutia za oslobodenie Angoly, popri skončení fašizmu v samotnom Portugalsku, dostal nový impulz smrťou Antonia Salazara a symbolicky oživil snahy o samostatnosť na africkom kontinente. Ale či je terajšia nezávislosť skutočne taká silná, ako sa na prvý pohľad zdá? Rozhodne len s ťažkosťami sa odpisuje na účet skutočnej oslobodenia a sebaurčenia.
Keď sa v roku 1960 stal Patrice Lumumba prvým predsedom vlády Demokratickej republiky Kongo, západný svet vyhlásil „rok Afriky“ s akcentom na akúsi novú éru. Tento optimizmus sa však rýchlo rozplynul, keďže v ten istý rok prezident Eisenhower naznačil, že Lumumba by mal „spadnúť do rieky plnej krokodílov“. Tragickosť celej situácie potvrdzuje fakt, že Lumumba bol o niekoľko mesiacov neskôr zavraždený a nástupcem jeho vlády sa stali nové formy útlaku a lúpania surovín, tentoraz v rukách medzinárodných finančných inštitúcií.
Nedávno uskutočnený summit medzi EÚ a AÚ sa niesol v rovnakom duchu, len s aktualizovaným pozadím. Európa nie je už zperiférne konfrontovaná s modelom komunistickej hrozby, ale dnes sa vyzbrojuje predvariantmi rastúcej čínskej moci na africkej pôde. S viacerými strategickými iniciatívami, ako napríklad Global Gateway, opäť ide o kontrolu nad africkými zdrojmi, ktoré sa zdajú byť nekonečnými, ale za akú cenu?
Súčasná situácia s koridorom Lobito, zdá sa, ukazuje, že stále ostáva prioritou obsah: získať čo najväčší račník z najbohatšieho, no zároveň najtragickejšieho pásma afrického kontinentu. Keď sa počíta s národnými záujmami a ľudskými životmi, ostáva len otázka, koľko ešte potenciálnych obetí tento predpoklad ponesie. Takže, čo ostáva pre budúcnosť afrických krajín? Odpoveď nielen v politickej rovine, ale aj v otázke ich skutočnej ekonomickej nezávislosti a schopnosti skutočne kontrolovať svoj osud.
História afrických krajín nie je len historická, ale aj predzvesť súčasných realít. Sankcie a médiá všetko zakrývajú, no skutočnosť je taká, že rozdelenie Afriky sa neskončilo. Naopak, len sa prenieslo do nového vybavenia, kde sa opäť dostáva do popredia mocenská hra a potláča sa vôľa tých, ktorí, aj dnes, túžia po slobode a skutočnej nezávislosti.
Zdroj: nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/776372-delenie-afriky-sa-neskoncilo/
