Zuzana Kocúriková: Mladí herci si myslia, že sú nám seberovní, ale sú slušní
V septembri oslávi Zuzana Kocúriková, známa herečka Slovenského národného divadla, impozantných 55 rokov svojej kariéry v Činohre. Počas tohto obdobia sa v divadelnej sfére odohralo veľa zmien, no Zuzana, prezývaná Kocka, stále žiari energiou a má bystrú pamäť.
V súčasnosti sa Zuzana podieľa na viacerých ionkových projektoch, z ktorých sa niektoré predstavenia odohráva aj na festivaloch v letných mesiacoch. Napríklad, od 21. do 23. augusta bude účinkovať na festivale Jožka Vajdu Piešťanské zábaly, kde spolu s kolegyňami predstaví dve inscenácie: Moje baby a Najstaršie remeslo.
Piati sestry v hre Moje baby
V inscenácii Moje baby si Zuzana zahráva jednu z hlavných postáv a priznáva, že už pociťuje veľký úspech a sympatie divákov. V tejto hre, ktorú sama navrhla aj Robertovi a Andrejovi Antonio Lecovcom, sa jej podarilo dať do pozornosti veľmi silné a dojímavé rodinné príbehy. Naša verzia hry je podľa jej slov veľmi úspešná, čo potvrdí aj pripravované hosťovanie v Prahe.
Osobné spomienky na manžela a okupáciu
Na otázky týkajúce sa osobného života spomína najmä na svojho manžela, režiséra Petra Mikulíka. Priznáva, že aj keď boli ich povahy odlišné, mali si perfektné porozumenie, čo im pomohlo prežiť spolu 57 rokov. Spomína na svoje prvé stretnutie s ním v 68. roku, kedy zažila v Gruzínsku okupáciu v Československu a jej rodina nemala žiadne správy o jej osude v tejto ťažkej dobe.
Divadlo ako droga
Divadlo považuje Zuzana za svoju druhú rodinu a tvrdí, že už viac ako polstoročie je pre ňu ako droga. Vznikajúca divadelná sezóna na horizonte, a Zuzana je presvedčená, že divadelné umenie sa neustále vyvíja. Pripomína si, že aj starej generácii učiteľov sa darilo predvádzať silne emotívne výkony, kým dnešní mladí herci majú možnosť vyjadriť sa svojím vlastným spôsobom a technikami.
Otázky ohľadom mladých hercov
Kocúriková sa kriticky zamýšľa nad prístupom súčasných mladých hercov, ktorí si často myslia, že sú na rovnakej úrovni ako skúsenejší umelci. S kladným prístupom sa však vyjadrila aj o ich talentoch a pracovitej povahe. Taktiež zdôraznila, akú veľkú úctu má k starším kolegom, ktorí boli predtým súčasťou jej učiteľského procesu.
Na odchode z divadelného sveta Kocúriková hovorí so silným pocitom nostálgie, no s radosťou a odhodlaním naďalej zdieľať to najlepšie zo seba na javisku, pričom si váži každý moment, ktorý sa jej podarí stráviť v umení.
