Tragédia v krasokorčuľovaní: Zomrel Artur Dmitrijev, dvojnásobný olympijský víťaz
Ruské krasokorčuľovanie prežíva ťažké obdobie po náhlom úmrtí jedného zo svojich najvýznamnejších športovcov, Artura Dmitrijeva. Dvojnásobný olympijský víťaz, ktorý sa vo svete zimných športov preslávil na olympiádach v Albertville 1992 a Nagane 1998, zomrel vo veku 58 rokov. Príčinou jeho smrti bol infarkt, ktorý utrpel počas tréningového kempu v Orjole.
Podľa informácií z ruských médií bol Dmitrijev 23. júna prevezený do Moskvy, kde podstúpil operáciu a bol uvedený do umelo vyvolanej kómy. Napriek úsiliu lekárov sa mu už nepodarilo vrátiť späť do normálneho života. O jeho zdravotnom stave informovala aj jeho bývalá partnerka z ľadovej plochy, Oksana Kazakovová, ktorá so slzami v očiach spomínala na hrdina športovej scény: „Úžasný človek, jedinečný športovec. Bolo mu predpísané všetko, čo lekári vedeli, ale jeho telo už nedokázalo bojovať,“ povedala Kazakovová. Jej slová osvetľujú nielen osobný, ale aj profesionálny rozmer Dmitrijevovho života.
Dmitrijev sa narodil v malom mestečku Bila Cerkva, ale väčšinu svojho detstva prežil v Norilsku na Sibíri, kde začal s krasokorčuľovaním v piatich rokoch. Postupne sa stal prominentným menom v tomto odvetví a dosiahol významné úspechy najmä v športových dvojiciach. S dvoma rôznymi partnerkami, Natáliou Miškutenkovou a Oksanou Kazakovovou, sa zapísal do histórie ako jediný krasokorčuliar, ktorý získal olympijské zlato s dvoma rôznymi partnerkami.
Jeho kariéra nebola iba o individuálnych úspechoch. Po ukončení svojej športovej dráhy viedol ako tréner mnohých talentovaných krasokorčuliarov a pracoval s ruskými národnými tímami. V posledných rokoch pôsobil v Akadémii Star Ice v Petrohrade, kde vychovával mladé talenty a organizoval tréningy v rámci projektu Hviezdna cesta.
Dmitrijevov syn, Artur Dmitrijev mladší, nasledoval kroky svojho otca a tiež sa stal krasokorčuliarom. Po smutnej správe o jeho smrti sdielal s otcom spomienkovú fotografiu s dojemným popisom: „Otec, navždy zostaneš v mojom srdci.“ Pozostalí a športová verejnosť si nemožno len ťažko predstaviť, akú prázdnotu zanechal po sebe Dmitrijev, nielen ako športovec, ale aj ako človek.
