Politické znásilňovanie ekonomiky nefunguje v Maďarsku ani u nás
V súčasnosti sa na pozadí pádov vyzerajúcej maďarskej garnitúry otvorila množstvo dôležitých diskusií o ekonomickej situácii v krajine. Témou, ktorú nemožno prehliadnuť, sú ekonomické prešlapy, ktoré korigujú obraz o dlhodobom hospodárskom rozvoji. Šokujúce paralely medzi Maďarskom a Slovenskom začínajú byť čoraz viditeľnejšie, pričom mnohé z týchto aspektov si vzájomne kopírujeme.
Vysokotlaková ekonomika a Tatran Tiger
Populistické politické elity v oboch krajinách, podobne ako v iných postkomunistických štátoch, občas podliehajú ilúzii, že ekonomiku je možné politicky ovládať. Maďarsko zažilo obdobie, keď sa snažilo vybudovať tzv. vysokotlakovú ekonomiku, zatiaľ čo na Slovensku sme sa snažili oživiť koncept Tatran Tiger. Rozdiel medzi týmito prístupmi spočíva predovšetkým v idei, že politickou vôľou môžeme dosiahnuť ekonomické výkony, ktoré sú od prirodzeného rozvoja vzdialené.
Obmedzenia politických ambícií
Samozrejme, je nevyhnutné uznať, že štát môže ekonomiku stimulovať, ale to len prostredníctvom dobre mierených investícií do infraštruktúry, podpory technológií a vzdelávania. Dokonca aj hoci sa v Maďarsku presadzovala predstava, že nalievanie peňazí do ekonomiky cez mimoriadne programy prinesie úspech, skutočnosť je, že takéto prístupy vedú k rozvratu verejných financií a stagnácii hospodárskeho rozvoja.
Iluzórne ciele a zlý výhľad
Maďarská politická garnitúra sa neúspešne snažila presvedčiť verejnosť o tom, že sa vyrovná Rakúsku a zaradí sa medzi päť najvyspelejších ekonomík EÚ. Počas prešliacich rokov sa ukázalo, že to, čo sa začalo ako ambiciózne plánovanie, prechádza do obdobia stagnácie a útlmu. Ekonomika Maďarska v posledných rokoch len ťažko rástla, pričom opozícia vždy obviňovala zahraničné faktory a ospravedlňovala neúspechy politickými prekážkami – známejšie ako bruselská politika a konflikt na Ukrajine.
Národná kapitálová vrstva a jej dôsledky
Okrem problémov s vysokotlakovou ekonomiku sa v Maďarsku zaviedol pojem národnej kapitálovej vrstvy, snažiac sa kryť nedostatok transparentnosti a prepojenia medzi politikou a biznisom. Tento koncept je známy aj na Slovensku ako „domáca kapitálotvorná vrstva“ z éry mečiarovskej politiky. Problém spočíva v tom, že táto kapitálová vrstva oslavuje len domácu spotrebu a neotvára sa voči globálnemu trhu. V skutočnosti výhody týchto procesov neprispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.
Spoločné ekonomické roviny
Obdobné sklamania zažívajú Maďari vzhľadom na fakt, že ich transformácia začala s najlepšími vyhliadkami z celej strednej Európy. Tým, že sa krajina dostala do zlého smerovania, je zrejmé, že podobnosti medzi slovenskou a maďarskou ekonomikou sa vyostrujú – obidve krajiny trpia neliberálnymi politikami, problémami v oblasti investícií a prepojeniami medzi politickými elitami a ekonomickým prostredím.
Záver: Hľadanie inšpirácie v úspešnejších modeloch
Na oboch stranách karpatského oblúka sa ukazuje potreba zmeniť prístup a inšpirovať sa úspešnejšími modelmi iných krajín strednej a východnej Európy. Smerovanie k rozpočtovým reformám a reštrukturalizácii hospodárskych politík bude kľúčové pre preklenutie súčasných problémov. S priaznivými zmenami sa môžeme posunúť od politických ilúzií smerom k reálnym a funkčným ekonomickým stratégiám.
