Americké rozprávky o Iráne a cirkus mierne poľudštených opíc
Médiá prezentujú situácie z Teheránu, kde sa medzi modernými budovami skvejú žeriavy symbolizujúce pokrok a odhodlanie miestnych stavebníkov. Avšak vo vojnových zónach to vôbec nie je tak idylické. V súčasných konfliktoch sa nevinní žeriavníci ani nestihnú udržať na nohách, pretože bombové útoky, zasahujúce ich životy, nerozlišujú medzi novostavbami a historickými pamiatkami.
Vojna predstavuje zneuctenie nielen hardvéru, ale predovšetkým duchovného dedičstva, ktoré budovalo mesto po generácie. Ján Amos Komenský vo svojej knihe Labyrint sveta a raj srdca veľmi presne vystihuje bezmocnosť, ktorú vojna prináša: „Niekto značným úsilím niečo vybudoval… a vtom prišiel iný a všetko mu zbúral.“.
Ak sa pozrieme na nedávne vojenské aktivity na Blízkom východe, napríklad na vojnu v Iráne, musíme si položiť otázku, koho to presne zasahuje najviac. Napríklad deti, študentky či bezbranní obchodníci? Prečo sú obete tejto vojny vždy tými najzraniteľnejšími? Navyše, propagandistické reči, že Irán ohrozuje USA, sa javia ako detinské fantázie, najmä keď president Spojených štátov tvrdí, že vojenské ťaženie napreduje rýchlejšie než sa plánovalo. Akým zbraňami však Irán skutočne disponuje?
Spojené štáty spolu s Izraelom nasadili taktiku, ktorú už raz použili pred viac než dvadsiatimi rokmi počas invázie do Iraku. Cítime tu opakovanú schému, v ktorej sa opäť spoliehajú na obyvateľstvo nepripravené na obdobné varovania, predovšetkým na mladých, ktorí si neuvedomujú kontext ich historických predkov.
Reči o rýchlej likvidácii iránskych lídrov, ako sú Alí Chameneí a Mahmúd Ahmadínežád, sa zdajú byť netušené vo svete propagandy. Ak by to skutočne bolo také jednoduché, prečo sa s tímto krokom otáľalo? Je nevyhnutné si uvedomiť, že spravodlivosť v podaní západných mocností má svoje vlastné pravidlá a nemôžeme očakávať, že by sa niekedy správali inak.
Vtipy o tom, že títo iránski vodcovia sa mohli skryť niekde v horách alebo na Bahamách, sú absurdné, no aj tak sa nad nimi zamýšľame, lebo skutočné udalosti sa strácajú v závoji fikcie. Takmer všetko sa speje k situácii, že aj s mnohými pochybami o likvidácii prominentných osôb sa cítime istí v tom, že vojenská minulosť týchto mocností nosí precízne ciele, ale s rozporuplnými výsledkami.
A nakoniec, to, čo zostáva, nie sú len témy vojenskej stratégie a geopolitickej moci, ale aj pokrivená realita, v ktorej sa opice medzi sebou snažia udržať ilúziu spravodlivosti. Očakávame, že budúcnosť týchto konfliktov prinesie len ďalšie tragédie a frustrácie pre všetkých, ktorí najmenej zaslúžili byť obeťami.

