Existencia na Skládke: Tisíce ľudí Bojujú o Prežitie na Bantar Gebang
Skládka Bantar Gebang, nachádzajúca sa približne 40 kilometrov od centra Jakarty, sa stala hlavným zdrojom obživy pre tisíce zberačov, ktorých denne zrážajú nákladné autá a buldozéry. Pre mnohých z nich predstavuje hromadenie odpadu nielen každodenný príjem, ale aj šancu na lepšiu budúcnosť pre ich deti.
Na tejto skládke, ktorá sa rozprestiera na viac než sto hektároch a prijíma približne 8-tisíc ton odpadu denne, sa viac ako 10-tisíc zberačov snaží nájsť recyklovateľné materiály. Pre Andiho, zberača odpadov, a jeho manželku Winah, nie sú plastové fľaše a kovové predmety len odpadom. Sú to peniaze na školu pre deti a na každodenné jedlo. „Nepovedal by som, že je to veľa, ale stačí to na zabezpečenie našich základných potrieb,“ zdieľa Andi, ktorého príjem sa pohybuje okolo 100-tisíc až 200-tisíc indonézskych rupií denne.
Postupná Zmena: Vláda plánuje uzavrieť skládku
Na obzore sa však rysuje zmena. Indonézske úrady plánujú do roku 2027 odstaviť pridávanie bežného komunálneho odpadu na Bantar Gebang a nahradiť ho efektívnejšími metódami triedenia. Tento krok je odsúhlasený z ekologických dôvodov, avšak vážne ohrozuje existenciu rodín, ktoré si z tohto miesta vybudovali celé životy. Rustini, ktorá tu pracuje už viac ako tri desaťročia, uvádza, že z peňazí z predaja recyklovateľného materiálu dokázala zabezpečiť vzdelanie pre svoje deti, pričom jedno teraz pracuje na Taiwane a ďalšie zamýšľa odísť do Japonska.
Riziká a Neistoty Zberateľskej Práce
Život zberačov nie je bez rizika. Hrozí im nebezpečenstvo od nákladných áut, bagrov a nestabilných násypov odpadu. V januári tohto roka, bohužiaľ, zahynulo sedem ľudí, keď sa na nich zosunula časť odpadových hôr. Napriek týmto nebezpečenstvám si mnohí zberači cení svoju nezávislosť: „Môžeme pracovať kedykoľvek chceme. Odpad sa nikdy nezastaví,“ hovorí Karmidi, ktorý na skládke pracuje už od detstva.
Budúcnosť bez Plánu
Otázkou ostáva, čo sa stane s tými, ktorí prežívajú na skládke, ak sa uzavrie. Vláda musí zvážiť osud zberačov, ktorí nevstúpili do formálneho systému zamestnania a ich práca, aj keď nie je legálna, má zásadný význam pre recykláciu odpadu. Bez sociálneho programu by uzavretie skládky mohlo predurčiť celé rodiny k chudobe a beznádeji.
Kritici vlády varujú pred možnými komplikáciami spojenými s plánovanými zariadeniami na energetické zhodnocovanie odpadu. Tieto projekty vyžadujú kvalitné triedenie, ktoré zatiaľ nie je v Indonézii rozšírené. Bez riadneho plánu pre zberačov sa výsledkom môže stať len ekologická katastrofa spojená s rastúcou chudobou.
