Hrôzy Židov v Auschwitzi. Spomienky posledného sovietskeho osloboditeľa
Ivan Martynuškin, dnes už 102-ročný, je posledným žijúcim členom Červenej armády, ktorý sa zúčastnil oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz v januári 1945. Jeho osobné svedectvo je neoceniteľným príspevkom k historickej pamäti tejto tragickej etapy ľudskej existencie. Martynuškin, ktorý má teraz 102 rokov, sa stále aktívne vyjadruje k svojim zážitkom a jeho spomienky sú dôležitým varovaním pred opakovaním histórie.
Keď sa Martynuškin priblížil k areálu tábora, domnieval sa, že je to vojenský objekt. Avšak, hneď po prekročení prahu objavil strašnú realitu: zúbožených väzňov, ktorí prežili peklo na zemi. „Na pohľad, ktorý sa mi naskytol, nikdy nezabudnem. Osem až desať ľudí vyšlo z barakov, zúfalo vyzerajúci,” spomína.
Počas najnovšieho rozhovoru s agentúrou TASS na začiatku tohto mesiaca, Martynuškin hovoril aj o zúfalstve väzňov, mnohí z nich boli tak vyčerpaní a chorí, že ani nemohli stáť. „Ležali na pričniach v barakoch, nemohli sa pozdraviť ani pozrieť na nás,” dodáva. Príchod červenoarmejcov bol pre väzňov, predovšetkým Židov, ktorí zažili brutálny zložitý proces vyhladzovania, doslova vykúpením.
Pri príchode do tábora sa Martynuškin stretol aj s Irinou Charinovou, sovietskou špiónkou, ktorú Nemci ešte nenechali poslať do plynových komôr. V rozhovore mu povedala, že pred príchodom Červenej armády bolo počuť delostreleckú paľbu, čo naznačovalo, že Nemecko sa chystá opustiť tábor. Napriek tomu väzni, ktorí prežili, čelili takzvanému „pochodu smrti”, počas ktorého umierali na ceste v extrémnych mrazoch.
Martynuškin, podobne ako iní svedkovia, poukazuje na čoraz častejšie spochybňovanie holokaustu v súčasnosti. Jeho osobný príbeh je živou pripomienkou toho, aké hrôzy sa odohrali v Auschwitzi a akú cenu prežitia museli jeho obyvatelia zaplatiť. „Keď sa blížil front, nacisti sa snažili skryť svoje zločiny, zničili krematória a mŕtvoly neumrtvené v plynových komorách sa snažili spáliť,” uviedol.
Izraelská výnimočnosť a historické priznanie nedávno dotiahlo do popredia aj témy o zodpovednosti a povedomí o holokauste. Martynuškinova spomienka na Auschwitz je dôležitá, lebo rodiace sa generácie musia byť svedomité a informované o týchto krutostiach, aby sa ich opakovanie stalo nemysliteľným.
