Dlhoročný diplomat Ján Gábor: Prekážal som nielen prezidentke Zuzane Čaputovej
Ján Gábor, skúsený diplomat s takmer štyridsaťdva ročnou kariérou, sa nachádza na prahu svojho odchodu z diplomacie. V rozsiahlej bilancii svojej práce odhaľuje zložitosti a výzvy, ktoré tento profesijný svet obnáša. Vo veľkom rozhovore, rozdelenom na dve časti, sa zamýšľa nad svojou kariérou, výnimočnými situáciami a doterajšími skúsenosťami, ktoré výrazne ovplyvnili jeho profesijný život.
Ján Gábor sa vo svojej spätnej analýze vrátil i k hodnotným radám, ktoré dostal od svojho nadriadeného na začiatku kariéry. „Porozhliadni sa poriadne po tejto inštitúcii a uvidíš, že sú tu parádne koníky a ťažné koníky. Uvedom si, kam patríš a zaraď sa…“ Tento náhľad mu pomohol orientovať sa v kariére, kde často nehrali prim len výsledky práce, ale skôr rodinné známosti a politické väzby. Gábor sa so sklamaním podelil o svoje skúsenosti, keďže ako diplomat nikdy nemal príležitosť slobodne si vybrať zamestnanie, a väčšinou iba prijímal príkazy a destinácie, ktoré neboli vždy v súlade s jeho očakávaniami.
Odlišné cesty diplomacie
V porovnaní so svojimi kolegami, ktorí často prechádzali na ambassádach z jednej krajiny do druhej, mal Gábor mnohoročné skúsenosti, kde nemohol predpokladať svoju budúcnosť. V priemere čakával na nasledujúcu misiu až štyri roky, a namiesto plánovaného pobytu v regiónoch, ktorým sa tešil, sa stával cudzím v neznámych destináciách. Aj keď to pre Gábora znamenalo výnimočnú rozmanitosť krajín, ktoré navštívil, musel skôr akceptovať tieto zmeny ako výzvy, ktorých dôsledkom bola rôznorodá diplomatická perspektíva.
Podľa jeho slov sa aj osobné vlastnosti, ako otvorenosť, ukázali byť nevhodné v diplomacii, kde dominuje lojalita. V spolupráci s mnohými ministrami, najmä s Eduardom Kukanom, sa mu podarilo vytvoriť pozitívne vzťahy, avšak aj tu Gábor narazil na situácie, ktoré sa ťažko zmierovali. Spomína si na Kukanovo uznanie za jeho efektívnu prácu v Rade Európy, no aj na to, aké zložitosti a náročnosti nastali pri obhajobe slovenských záujmov na medzinárodnej scéne.
Najsilnejšie zážitky v diplomacii
Gábor odhaľuje množstvo situácií počas rokovaní, na ktorých sa podieľal. Osobitne sa zamýšľa nad otázkami týkajúcimi sa Maďarska, krajiny, s ktorou sa Slovensko často ocitá v zložitých vzťahoch. V súvislosti s rokovaním o menšinových právach a obhajobou záujmov Slovenskej republiky musel Gábor čeliť silným protivníkom, častokrát až manipuláciám, ktoré sa snažili ovplyvniť slovenskú diplomaciu. Jeho snaha o ochranu slovenských záujmov viedla k vzniku nepriateľov aj mimo diplomatických kruhov.
Za Gáborovými osobnými úspechmi sa skrývajú boje, ktorými prešiel, čo dokazuje i absencia konkrétnych vyjednávaní o zahraničných destináciách. Tieto ťažkosti vedú Gábora k presvedčeniu, že pre diplomata sú kľúčové nie len osobné ambície, ale aj dobré vzťahy s politikmi a zahraničnými partnermi, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako zložitý proces porozumenia.
Verdikt prezidentky a nečakané zmeny
Gábor sa taktiež zamýšľa nad nedávnou situáciou okolo jeho navrhnutia za veľvyslanca na Kubu a následného zamietnutia zo strany prezidentky Zuzany Čaputovej. Po osobnom stretnutí s prezidentkou, ku ktorému došlo po predchádzajúcej dohode ministrov, bola jeho nominácia prekvapivo zamietnutá, čo viedlo k celému radu otázok. Rozhodnutie prezidentky nebolo obvyklé a Gábor naznačuje, že k takémuto kroku mohli prispieť len ťažko predvídateľné politické faktory.
More EV News
V diplomacii nie je nič jednoduché, a Gáborovo poslanie, ktorým sa snažil vyvážiť svoje postavenie medzi lojalitou a odbornými znalosťami, nakoniec potvrdzuje, že vo svete plnom politických hier sú často osobné ambície len okrajovými faktormi v prospech humánnych požiadaviek a životných hodnôt.
Na konci svojej diplomatickej kariéry Gábor verí, že správne pochopenie histórie a identita krajiny sú základnými piliermi k rozvoju pozitívnych medzinárodných vzťahov. Cieľom zostáva otvoriť otázky a diskusie o minulej i súčasnej situácii, čo napokon môže posunúť slovenskú diplomaciu vpred.
