Problémom Slovenska nie sú vysoké mzdové požiadavky, ale nízke príjmy
Prvý máj, symbol robotníckej kultúry a oslobodenia, nie je len dátumom v kalendári. Tento sviatok je pripomienkou historických bojov, kedy v Chicagu v roku 1886 masy pracujúcich žiadali o osemhodinový pracovný čas. Je to tiež odkaz na úsilie prvej Československej republiky, ktorá patrila medzi pionierov zaručovania platenej dovolenky a právnej ochrany pracovníkov. Tieto hodnoty ostávajú relevantné aj dnes, keďže súzvuk medzi prácou a spravodlivým ohodnotením je kľúčový pre zlepšenie životných podmienok ľudí.
Aj keď si sviatok práce nesie odkaz povinnej propagandy z doby socializmu, jeho esencia sa nezmenila. V súčasnosti sme sa posunuli od násilných konfliktov v uliciach k dialógu a kolektívnemu vyjednávaniu. Napriek tomu, napätie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi zostáva. Ignorovanie tohto konfliktu môže mať katastrofálne dôsledky.
Súčasný naratív: Mzdy versus produktivita
Osobitne zaujímavé je, ako sa nezmenil jazyk odporcov pracovných práv. V 19. storočí zamestnávatelia pri každých požiadavkách na skrátenie pracovného času alebo zvýšenie platov predpovedali finančný kolaps. Dnes v Slovenskej republike vidíme podobné reakcie – vravia sa nám, že mzdy rastú rýchlejšie než produktivita, že raise minimálnej mzdy zabije priemysel a že prídavky ohrozujú konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Tento diskurz však ignoruje reálnu situáciu.
Dáta ukazujú, že mzdy tvoria len 1,7 % až 31 % celkových nákladov firiem, v závislosti od sektora, a nie sú teda dominantné. Ak firmy nedokážu prežiť s primeranými mzdami, ide skôr o chybu v obchodnom modeli ako o problém v ekonomike. Slovenská ekonomika je založená na nízkych mzdách, čo vedie k negatívnym dôsledkom, ako je rast chudoby medzi zamestnancami.
Daňovo-odvodový strašiak a jeho realita
Mnohí zamestnávatelia varujú pred vysokými daňami a odvodmi. Avšak skutočnosť je taká, že celkové mzdové náklady zostávajú jedny z najnižších v celej Európskej únii. Ak je obava z rastu miezd predpokladom pre investície, čo potom platí o nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva? Našim najväčším problémom nie sú mzdy, ale nedostatočné investície do inovácií, neisté podnikateľské prostredie a neexistujúca hospodárska politika, ktorá by podporila rast.
Pracujúci dnes čelí mnohým stresujúcim situáciám – od neistoty zamestnania po vzrastajúce náklady na život a nedostupné bývanie. Aj keď existujú kolektívne zmluvy, ich dosah je obmedzený a dostatočne nepokrýva všetkých zamestnancov. Témy ako skrátenie pracovného času a ochrana odborárov sa posúvajú len minimálne, čo negatívne ovplyvňuje každodenný život zamestnancov.
Odbory ako hlas pracujúcich
Politický aspekt boja za pracovné práva je nevyhnutný. Odbory by mali byť skutočným hlasom pracujúcich, nie nástrojom politiky. Prílišné spojenie s politickými záujmami môže oslabiť ich vplyv a dôveru. Vo svetle aktuálnych výziev, ktorým sociálne skupiny čelí, je dôležité, aby odbory zostali stabilnými a nezávislými, zameranými na férové mzdy a podmienky pre všetkých zamestnancov.
Prvý máj by mal slúžiť ako výzva na súčasnosť. Je nevyhnutné, aby mzdy rástli, a to nielen pre spravodlivosť, ale aj ako ekonomická nevyhnutnosť, ktorá môže prospieť celej našej spoločnosti. Prestaňme hľadať problémy tam, kde nie sú, a uznávajme hodnotu práce, ktorú zamestnanci každý deň vytvárajú. Solidarita je aj dnes nesmierne dôležitá.

