Bojíte sa migrácie? Pravda, ktorú vám politici nechcú povedať
V posledných desaťročiach sa otázka migrácie stala čoraz zdiskutovanejšou témou, na ktorú politické strany často reagujú rôznorodými prístupmi. História nás poučila, že počet medzinárodných migrantov na svete sa za posledných päťdesiat rokov dramaticky zmenil. Kým v 60. rokoch bolo iba 90 miliónov migrantov, ich počet vzrástol na takmer 250 miliónov do roku 2017. Zarážajúce je, že v tom istom období sa globálna populácia zvýšila z 3 miliárd na 7,6 miliardy.
Vo svetle týchto čísel sa však ukazuje, že migrácia predstavuje stabilný podiel približne 3 percentá svetovej populácie. Napriek tomu politici často vykresľujú imigráciu ako bezpečnostnú hrozbu. Tento naratív sa zdá byť obzvlášť silný v Európe, kde politici, snažiac sa o vojenskú a politickú prevahu, apelujú na najhlbšie obavy občanov, vyvolávajúc pocit ohrozenia a potrebu ochrany pred nelegálnymi migrantmi, pašerákmi a obchodníkmi s ľuďmi.
Podľa výskumu experta na migráciu Heina de Haasa, napriek rastúcej antiimigračnej rétorike, vlády aktívne tolerovali prítomnosť migrantov, ktorí dopĺňajú nedostatok pracovnej sily v kritických sektoroch ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo, domáce práce, pohostinstvo a starostlivosť o deti a seniorov. Tento paradox medzi legislatívnou operáciou a realitou zapríčinil, že masívny príchod imigrantov bol čoraz viac spojený s legálnym zamestnávaním, a nie nelegálnou migráciou.
Existuje mylná predstava, že migrácia je zapríčinená chudobou. Naopak, faktory ako zvyšujúca sa úroveň vzdelania, starnúce obyvateľstvo a zvyšujúci sa podiel žien zapojených do platených prác zvyšovali dopyt po prácach, ktoré miestni pracovníci neradi vykonávajú. Dôvody prečo miestni workeri neuprednostňujú tieto pozície sú jasné – zamestnania na poľnohospodárskych poliach, vo fabrikách či v pohostinstve sú zvyčajne fyzicky náročné, rovnako aj časovo neisté.
Politici majú tendenciu bagatelizovať prínos migrantov, pričom si neuvedomujú alebo nechcú priznať, že ich prítomnosť v skutočnosti zohráva kľúčovú úlohu v oblasti sociálneho zabezpečenia a verejných služieb. Napríklad, zahraniční lekári a zdravotné sestry sú základom zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo opatrovatelia z radov migrantov sa nezriedka starajú o starších a nevládnych občanov. S rastúcimi potrebami populácie bude táto úloha migrantov ešte viac nevyhnutná.
Zamyslieť sa nad migráciou preto znamená zamyslieť sa nad nerovnosťou, prácou a sociálnou spravodlivosťou. Ak chceme rozprávať o migrácii, musíme to uchopiť aj v širšom kontexte politických rozhodnutí, ktoré obmedzujú sociálne služby a prístup k základným potrebám. V konečnom dôsledku nie sú migranti našimi nepriateľmi, ale potrebnými spojencami v súvislosti so zabezpečením sociálnych systémov a udržateľnosti nášho hospodárstva.
