Študent bežal stovky kilometrov v extrémnych podmienkach a vyzbieral peniaze pre deti s rakovinou
Marek Kubica, 22-ročný študent Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, sa stal symbolom odhodlania a solidarity. V rámci svojej charitatívnej výzvy „Ja bežím, ty prispej“ prekonal svoje pôvodné ambície a odbehol nie pätnásť, ale až osemnásť ultramaratónov za rok, čím vyzbieral úžasných 10 647 eur pre organizáciu Svetielko nádeje. Táto organizácia poskytuje pomoc a podporu detským onkologickým pacientom a ich rodinám.
Marek, ktorý pochádza z Kysúc a pred rokom nezažil ani jeden klasický maratón, je študentom štvrtého ročníka na Fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia. Počas svojej premeny sa dostal na úroveň, na ktorej sa zúčastnil 42-hodinového behu na Stovke Považím, kde prekonal 137 km v náročných podmienkach. Jeho odhodlanie pomohlo nielen detským pacientom, ale aj jemu samotnému, čím prekonal vlastné limity.
Motivácia a osobný rast
Podľa Mareka, jeho motivácia pochádzala z myšlienky na deti, ktoré trpia onkologickými ochoreniami. „Uvedomil som si, že ja môžem behať. Deti na onkológii často nemôžu ani vyjsť z izby. To, čo prežívam ja, je dobrovoľné. Oni si to nevybrali,“ vyjadril sa. Cieľom jeho výzvy nebolo len vyzbierať peniaze, ale aj prekonať svoje fyzické a psychické hranice. „Ultramaratóny som poňal ako tréning do života,“ dodal Marek, ktorý si užil podporu širokej základne fanúšikov a prispievateľov.
Nezvyčajné výzvy a prekonanie seba samého
Počas roka Marek prebehol mnohé slovenské hory a scenické trasy, kde sa stretol s vlastnými limitmi. „Bolo ťažké prekonať sa a bežať viac ako 24 hodín. Zvládať spánkovú depriváciu bolo takisto výnimočné,“ povedal. V najnáročnejších chvíľach sa musel vysporiadať s halucináciami, únavou a hľadaním síl na ďalší krok. Jeho behy ho zaviedli cez Malé Karpaty, Nízke Tatry, a ďalšie úchvatné lokality, pričom oduševnene chválil krásy slovenskej prírody.
Odkaz pre ostatných
Po ukončení jeho výzvy a odovzdaní vyzbieraných peňazí, riaditeľ Svetielka nádeje Igor Obšajsník ocenil Marekovo úsilie a vyzdvihol, že jeho činnosť presahuje finančný príspevok—inšpiroval veľa ľudí k solidarite. „Sme ľudia a máme si pomáhať. Keď som to mohol urobiť ja, mohol tak urobiť hocikto,“ uviedol Marek s pokorou a otvorenosťou voči budúcim výzvam.
Na záver Marek zdôraznil, že aj keď netuší, aké presne budú jeho ďalšie kroky, chce si dopriať zaslúžený oddych a možno sa v budúcnosti opäť zapojiť do podobných projektov, ktoré spoja jeho vášeň pre beh a pomoc druhým.
