Trumpov obrat: Zvažuje koniec vojny aj bez znovuotvoreného Hormuzského prielivu
Situácia v Perzskom zálive naberá doslova dramatické obrátky, keď sa krajiny, ako Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, snažia naliehať na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby pokračoval v ofenzíve proti Iránu. Argumentujú, že iránsky režim nie je dostatočne oslabený a vojna by mala pokračovať. Na druhej strane, Trump sa údajne zamýšľa nad ukončením vojenských operácií, aj ak by Hormuzský prieliv, kľúčová námorná trasa pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu, zostal uzavretý.
Podľa správy agentúry AP, ktorú citoval denník The Wall Street Journal (WSJ), by Trump mohol pristúpiť k utlmenej vojenskej reakcii po dosiahnutí hlavných cieľov, týkajúcich sa oslabenia iránskych námorných a balistických kapacít. Avšak, ak Irán odmietne umožniť voľnú plavbu prielivom, administratíva USA plánuje navrhnúť, aby európske a krajiny zálivu prevzali iniciatívu.
Vyhlásenia a diplomatické tlaky
Trump tiež na sociálnej sieti Truth Social varoval, že ak nedôjde k dohode o ukončení vojny a otvorení Hormuzského prielivu, USA zničia iránske elektrárne, ropné vrty a odsoľovacie zariadenia. V súčasnosti iránsky režim príležitostne obmedzuje pohyb lodí v Hormuzskom prielive, pričom opakovane varuje plavidlá o svojich právech na ochranu svojej územnej integrity.
Vojenské operácie a miestne protesty
Americké a izraelské útoky na Irán, ktoré začali 28. februára, vedú k eskalácii konfliktu, pričom Teherán sa snaží odvetiť útokmi na izraelské a americké vojenské objekty, ako aj na civilné ciele. Tieto útoky vyvolali protesty v USA, kde proti Trumpovej politike voči Iránu protestovali tisíce ľudí vo Washingtone.
Rôzne názory krajín Zálivu
Medzi krajiny v regióne nie je pri otázke pokračovania vojny ani zďaleka jednotnosť. Spojené arabské emiráty, napríklad, sú neutrálne v požiadavkách na americkú inváziu do Iránu, zatiaľ čo Kuvajt a Bahrajn sú otvorene za pozemné operácie. Na druhej strane, Saudská Arábia sa stále uchyľuje k preferencii politických riešení a je si vedomá rizík, ktoré by hroziace vojenské akcie mohli mať na jej ropnú infraštruktúru.
Hrozba okamžitej odplaty
Navyše, Katar a Omán sa usilujú o diplomaciu ako cestu východu z konfliktu. Spory ohľadom reakcie Iránu na tlak zo strany USA majú za následok nielen vojenské napätie, ale aj zraňovanie civilných obyvateľov. V Dubaji a Saudskej Arábii zaznamenali prípady zranení v dôsledku iránskych raketových útokov, čo iba zhoršuje situáciu v regióne, ktorého stabilita je na hrane.
