MRÁZ PRICHÁDZA Z BIELEHO DOMU
Donald Trump, v období svojho prvého funkčného obdobia, prekvapil svet kontroverznou ponukou na kúpu Grónska, ktorú mnohí považovali skôr za žart. Avšak, v súčasnosti sa s rastúcim napätím na medzinárodnej scéne začína táto situácia javiť v hrozivejšom svetle. Na jednej strane táto ponuka poukazuje na Trumpovu tendenciu rozšíriť americký vplyv, na druhej strane však vyvoláva obavy o rastúci nacionalizmus v politike USA a jeho možné následky pre destabilizáciu vo svete.
Nasledujúce udalosti, ako únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura, vyvolávajú otázky nielen o etike, ale aj o bezpečnosti v globálnom meradle. Tento incident sa navyše spája s údajným útokom Bieleho domu na Irán, čo naznačuje, že súčasní strategickí hráči v USA sú ochotní zasahovať aj na medzinárodných scénach bez ohľadu na tradičné diplomatické nástroje. Taktiež je alarmujúce, že EÚ, ako možno najdôležitejší geopolitický aktér, sa nemôže dopracovať k jednoznačnému odsúdeniu týchto krokov, čo naznačuje slabosť a rozdelenie postojov v rámci bloku.
CHCEME ŽIŤ V TIENI MRAKODRAPOV?
V rámci týchto zmien zohráva významnú úlohu i technologická prepojenosť. EÚ sa stáva čoraz viac digitálne závislou na amerických technológiach a gigantoch, ako sú Microsoft, Google a Amazon. Táto situácia nie je len o hospodárskej závislosti, ale aj o bezpečnostných rizikách. Americký Cloud Act z roku 2018 umožňuje vládnym zložkám získavať prístup k dátam uchovávaným americkými spoločnosťami, čím EÚ čelí nebezpečenstvu zneužitia informácií a ohrozenia súkromia svojich občanov.
Riziko, že technolibertariáni ovládnu EÚ, sa stáva reálnym. Títo jednotlivci, ako Peter Thiel či Elon Musk, propagujú podnikateľské záujmy na úkor demokratických noriem, pričom ich vplyv sa prejavuje vo voľbách a politickej sfére EÚ. Takéto zasahovanie do volieb a politického diskurzu je alarmujúcim signálom ohrozenia demokracie v regióne, ktorý kedysi slúžil ako model pre iné krajiny.
Nedávna analýza francúzskeho denníka Le Monde ukazuje, že najväčší digitálni hráči zaznamenali obrovské zisky, pričom ich príspevok do rozpočtov EÚ je mizivý. Práve preto sa odborníci zhodujú, že Európska únia by mala zaviesť digitálnu daň na úrovni členských štátov, aby zvýšila svoje rozpočtové zdroje a zabezpečila spravodlivejšiu distribúciu bohatstva.
Otázka digitálnej suverenity
Existencia digitálnej dani, aj napriek hrozbám zo strany amerických predstaviteľov o odvetných opatreniach, je potrebná na posilnenie ekonomickej nezávislosti EÚ a na zabezpečenie, aby technologické giganty prispievali do rozpočtov tých krajín, v ktorých generujú svoje zisky. Vyvinutie týchto krokov by mohlo posilniť identity a sebavedomie EÚ, zatiaľ čo línie rozdelenia medzi digitálnymi a politickými záujmami budú naďalej narastať, pokiaľ sa nedokáže presadiť silný a jednotný postoj voči týmto výzvam.
Čas ukáže, či sa EÚ podarí uspech v obranne svojich hodnôt a demokratických princípov, čelí narastajúcemu technologickému imperializmu a nebude žiť viac v tieni mrakodrapov, ale so silným postojom na globálnej scéne.
