Poučí sa hlavné mesto z výstavby petržalskej električky?
Takmer rok po spustení novej električkovej trate v bratislavskej Petržalke sa hlavné mesto chystá požiadať o jej riadnu kolaudáciu. Tento krok vzbudil rôzne reakcie; pre niektorých ide o dôvod na oslavu, no mnohí poukazujú na množstvo problémov, ktoré tento projekt sprevádzali. Ide pritom o najväčší projekt samosprávy financovaný z eurofondov v histórii Bratislavy, čo robí jeho úspešnosť o to dôležitejšou.
Na tlačovej konferencii pri slávnostnom spustení električky v lete 2025 chýbali kľúčoví zástupcovia ministerstva dopravy a bývalého vedenia mesta, ktoré sa na projekte podieľalo už vo fáze plánovania. Primátor Matúš Vallo bol viackrát dotazovaný na podiel svojho tímu na problémoch s dokončením stavby, avšak odpovede sa nedočkal. Vzniká otázka, aké konkrétne rozhodnutia mohli negatívne ovplyvniť priebeh výstavby a jej časový harmonogram.
Problémy s realizačnou fázou
Po prevzatí schváleného projektu s kompletnými povoleniami a predpokladaným financovaním z eurofondov začalo nové vedenie mesta, ktoré sa ujalo moci po voľbách v roku 2018, zasahovať do detailov projektu. Keby sa stavebné práce začali podľa plánu v roku 2019, mohli by využiť financovanie z eurofondov pre obdobie 2014 až 2020 a dočerpanie by bolo možné do roku 2023.
Na stavbu sa však začalo až v novembri 2021 po podpísaní zmluvy so zhotoviteľom. Zmluva obsahovala ceny, ktoré boli dohodnuté ešte pred pandémiou, čo spôsobilo, že ceny materiálov rapídne vzrástli. Mesto muselo previesť financovanie na ďalšie eurofondové obdobie, čo znamenalo, že peniaze mohli byť použité na iné projekty. Primátor Vallo nielenže poukázal na pomalosť administratívneho procesu čerpania peňazí, ale aj na potrebu tlaku z mesta na ministerstvo investícií a ministerstvo dopravy.
Aká je zodpovednosť politikov?
Práce vykonávali rôzni dodávatelia, pričom súčasťou týmu bolo aj španielske konzorcium, ktoré sa nakoniec rozpadlo počas realizácie projektu. Primátor Vallo označil verejné obstarávanie ako slabé miesto, keďže zhotoviteľ mal problematické referencie, no mesto ho predsa len zvolilo. Odporúčania o nastavení podmienok súťaže boli ignorované a namiesto toho sa kládol dôraz na najnižšiu cenu.
Bratislavčanom sa čudovalo, prečo na stavbe chýbal poriadny stavebný ruch, a pýtali sa, čo robil stavebný dozor. Opäť sa objavili otázky, ako fungoval stavebný denník a koľko robotníkov vlastne pracovalo na stavbe. Pokiaľ sa objavili omeškania, nasadenie síl na stavbe malo byť oveľa vyššie, pričom aj kontrolné dni mali byť pre primátora povinnosťou. Tieto otázky nie sú drobnými detailmi, ale esenciálnymi otázkami verejnej politiky, na ktoré by občania mali mať odpovede.
Odklady a porovnania
Časový rámec pre spustenie trate bol porušený, a hoci mal celý projekt trvať 28 mesiacov, dnes už uplynulo 53 mesiacov a stavba stále nie je skolaudovaná. Na druhej strane, počas pandémie sa v Brne stihol postaviť nový električkový tunel. Primátor Vallo sa snažil obviniť pandémiu a iné vonkajšie faktory za zdržanie, a dokonca predpovedal, že projekt mohol skončiť ako neúspešná investícia.
More EV News
Medzi otázkami, na ktoré Chyba výstižná odpoveď, patrí konečná cena petržalskej električky, podiel eurofondov na financovaní, a transparentnosť v súvislosti s pohybom a využívaním finančných prostriedkov. Matúš Vallo sa pred voľbami v roku 2018 vyjadroval, že pre Bratislavu má vytvorenú víziu lepšej budúcnosti. Jeho súčasný výkon však vyvoláva otázky o tom, či tieto vízie boli založené na realistických základoch.
V konečnom dôsledku by mal primátor radšej hľadieť na vlastné zlyhania a poučiť sa z nich, než sa sústrediť na marketingové aktivity alebo propagáciu nedokončenej výstavby ako na festivale. Obyvatelia Bratislavy si zaslúžia vidieť zodpovednosť a transparentnosť vo vedení mestských projektov, a nie len prázdne sľuby a predstavy bez reálnych výsledkov.
