Kuriózna história faraóna Ramzesa II.: Pas pre mŕtvych
Príbeh o jedinom faraónovi s pasom, ktorým je Ramzes II., patrí medzi najzaujímavejšie kuriozity historickej diplomacie. Tento mocný vládca, známy svojou impozantnou vládou v starovekom Egypte, postavením monumentálnych chrámov a povesťou živého boha, sa ocitol v situácii, ktorá dnes pôsobí absurdne. V polovici 70. rokov 20. storočia sa múmia Ramzesa II. začala rozkladať, a aby bolo možné doniesť ju na reštauráciu do Paríža, bolo potrebné vystaviť pas, ktorý by jej umožnil prekročiť hranicu.
Byrokratický zložitý proces
V Káhire, kde sa objavila hrozba plesňovej infekcie, sa egyptológovia rozhodli konať. Ich povinnosťou bolo chrániť mŕtve telo faraóna, ktoré prežilo tisícročia. Avšak francúzske zákony tej doby boli neúprosné. Všetci, kto prekročil francúzske hranice, museli mať platné identifikačné doklady, nezávisle od stavu, v akom sa nachádzali — mŕtvi alebo živí. Tak egyptské úrady postavili pred bizarnú úlohu: vystaviť Ramzesovi II. oficiálny pas, aby mohol byť legálne transportovaný do Paríža.
Skutočný obsah pasu
Aj napriek rozšíreným mýtom a fámam, existujú historické zdroje, ktoré potvrdzujú pravdivosť tohto príbehu. V období, keď bol pas vystavený, jeho obsah bol následovný: meno Ramzes II., dátum narodenia približne 1303 pred n. l. a povolanie „kráľ (zosnulý)“. Tento pas bol vystavený so všetkou vážnosťou a dokumentácia preukázala, že egyptské úrady konali v súlade s byrokratickými požiadavkami.
Ceremónia na letisku
Keď konečne 26. septembra 1976 pristálo lietadlo s Ramzesom II. na letisku Le Bourget v Paríži, svet mohol byť svedkom neobvyklej ceremónie. Faraónova múmia nečakala na západe ako obyčajný náklad, ale bola privítaná s vojenskými poctami a čestnou strážou. Francúzski úradníci, vrátane vtedajšej ministerky pre vedu, dodržali protokol, ktorý predpisoval, aby každý úradujúci alebo bývalý panovník mal právo na oficiálnu štátnu ceremóniu. Ramzes II., hoci mŕtvy, dostal takýto náležitý pozdrav.
Moderný pohľad na pasovanie mŕtvych
Skúmanie Ramzesa II. na reštaurácii v Paríži priviedlo vedcov k zaujímavým objavom — odhalili, že faraón bol ryšavý a trpel artritídou. Je zaujímavé, že história potreby pasu pre mŕtveho faraóna odhaľuje absurdnosť byrokracie, ktorá zdôrazňuje, že občas ani najmocnejší medzi mŕtvymi nemôžu uniknúť svetovej praktickej administratíve.
Pravda versus mýtus
Hoci príbeh o pase Ramzesa II. sa stal známy, mnohé ilustrácie pasu, ktoré sa šíria na internete, sú len digitálne rekonštrukcie. Rôzne historické analýzy naznačujú, že išlo možno o špeciálne vládne povolenie a nie o pas v modernom zmysle slova, avšak jeho diplomatický status predsa len pretrval. Týmto spôsobom sa Ramzes II. stal symbolom náhodnej a paradoxnej interakcie medzi minulým a súčasným svetom, posilňujúc myšlienku, že histórie sa niekedy vyžaduje pasovanie, aj keď ide o dávno zosnulé osobnosti.
