Čurillovci a korupcia: Zásadné omyly
V poslednom čase sa opäť zvýšil záujem o skupinu policajtov okolo Jána Čurillu, ktorí sa stali predmetom verejnej diskusie. Ani po vyše dvoch rokoch sa ich metódy a postupy neprestali zaujímať verejnosť, pričom mnohí sa zaoberajú otázkami, ako sa vyrovnávať s ich praktikami pri obviňovaní a vypočúvaní páchateľov. V nedávnom rozhodnutí sudcu neboli Ján Čurilla a jeho kolega Pavol Ďurko vzatí do väzby, čo opäť oživilo diskusie o transparentnosti a etike v policajnej činnosti.
Už pred voľbami v roku 2023 sa v médiách objavovali informácie o neštandardných a kontroverzných praktikách vyšetrovateľov NAKA. Mnohí z postihnutých boli napojení na politickú stranu Smer alebo Hlas, a tak sa čoraz častejšie objavujú otázky na tému tohto vyšetrovacieho zboru. Prečo sa po tak dlhom čase opäť angažuje verejnosť v tejto kauze? Je možné, že neúspech „transformácie” Úradu na ochranu oznamovateľov nejak spôsobuje, že sa snažíme prekryť neefektívne zákony?
Veľký zlom prišiel s narýchlo predloženým zákonom o zrušení Úradu, ktorý bol napokon zablokovaný prezidentom Petrom Pellegrinim. Keď sa tento zákon dostal na Ústavný súd, Európska komisia zmrazila vyplatenie 590 miliónov eur do rozhodnutí o jeho ústavnosti. Napokon bola vládou prijatá reakcia, ktorá sama seba prinútila k zrušeniu tohto problému.
Podstatná otázka, ktorú je potrebné zodpovedať, sa týka morálnych limitov pri vyšetrovaní korupcie. Čurillovci sa podľa viacerých svedectiev uchyľovali k metódam, ktoré nie sú vždy v súlade s ľudskými právami. Je naozaj prijateľné porušovať tieto práva v mene odhaľovania korupcie? Ak budeme tolerovať porušovanie základných práv, môžeme sa dostávať z jedného problému do ďalšieho, bez reálneho zlepšenia situácie vo verejnom sektore.
Práca na odhaľovaní korupcie by mala byť vedená zo štátnej moci občieho účtu, rodiacej zmeny, kedy sa bude korupcia vnímať ako neakceptovateľná. Vzdelávanie a osveta sú kľúčové pre ukončenie všetkých ospravedlnení pre korupčné správanie v našej spoločnosti. Korupcia nie je len o drakonických trestoch a policajných akciách; najmä je to o zmenách praxí, ktoré sa musia rozvíjať od základov.
Za uplynulé kdoby sa v našej spoločnosti nevyriešili mnohé prípady a otázky ostávajú otvorené. Ak sa zamyslíme nad dlhoročnou praxou, pravdepodobne si všimneme, že za vládnych období rôznych politických strán sa korupcia v žiadnom prípade nezmenšila. Sme ochotní akceptovať zmenu vo svojom správaní, alebo budeme naďalej obviňovať len tých druhých?
Na záver, ak chceme skutočne bojovať proti korupcii, mali by sme sa zamerať na systémové zmeny a vnútornú reflexiu. Nestačí len zavádzať prísne tresty; musíme si uvedomiť, že korupcia sa dá eradikovať iba vtedy, ak prestaneme akceptovať akékoľvek neetické správanie vo svojom okolí a nebudeme s ním súhlasiť.
