Hejt ako zábava? Odborníci varujú rodičov pred tichým rizikom
V dnešnej dobe, kedy väčšina mladých ľudí trávi značnú časť svojho času online, sa rodičia často domnievajú, že ich deti sú v bezpečí, len čo sú doma s mobilom v ruke. Avšak, realita je podstatne zložitejšia. Online prostredie, v ktorom vyrastajú dnešní tínedžeri, je plné zábavy, no zároveň aj priestorom, kde sa nenápadne šíria nenávistné názory, manipulácie a extrémizmus.
Podľa nedávnych prieskumov sa až 80 % mladých ľudí stretlo s online hejtom, pričom viac než polovica z nich ho zažila na vlastnej koži. Znepokojujúce je, že takmer 80 % adolescentov narazilo na mizogýnne príspevky, zatiaľ čo viac než polovica mladých nad 16 rokov čelila prejavom pravicového extrémizmu. Mnohí z nich však tieto javy nevnímajú ako problematické, ba naopak, považujú ich za humor alebo bežnú súčasť internetovej kultúry.
Psychológ Marek Madro z IPčka zdôrazňuje, že práve v tom spočíva najväčšie riziko. „Mladí ľudia často nevedia správne hodnotiť obsah, ktorý konzumujú. Berú ho ako vtip alebo zábavu, pričom sa potichu vydávajú cestou radikalizácie prostredníctvom normalizácie nenávistných prejavov,“ hovorí. Takáto radikalizácia, podľa neho, pramení z frustrácie a pocitu nepochopenia, ktoré mnohí mladiství pociťujú.
Kedy rodič reaguje krikom
Rodičia, ako naznačujú odborníci, často reagujú nesprávne. Namiesto otvoreného rozhovoru a vysvetlenia prichádzajú s kritikou, hnevom alebo dokonca zákazmi. Michaela Králiková, ktorá sa preslávila svojou účasťou v česko-slovenskej televíznej šou o varení a v súčasnosti sa venuje mentoringu v oblasti osobného rastu, upozorňuje, že „keď zistíme, čo naše deti sledujú, častokrát ich kritizujeme a hneváme sa. Tento prístup však spôsobuje pravý opak – deti sa uzatvárajú, nielen fyzicky v izbe, ale aj emocionálne vo svojom vnútri.“ Podľa nej je dôležité vytvárať bezpečné prostredie na dialóg, kde sa deti môžu vyjadriť a utvárať si vlastné názory.
Radikalizácia ako tichý proces
Odborníci sa zhodujú, že extrémne názory sa k mladým ľuďom nedostávajú prostredníctvom otvorenej propagandy, ale skôr cez bežný obsah ako sú meme, krátke videá alebo influenceri, ktorí ponúkajú jednoduché riešenia na zložité otázky. Algoritmy sociálnych sietí tento obsah navyše ešte viac posilňujú, čím mladých ľudí uzatvárajú do názorových bublín.
Na prevenciu radikalizácie vznikla iniciatíva „Spolu nie sme bezbranní“, ktorú podporujú Orange Slovensko a Nadácia Orange. Program sa zameriava na výchovu rodičov a učiteľov, ako aj na pomoc deťom pri zvládaní hejtovania a psychických problémov. Súčasťou programu je aj bezplatná online poradňa, kde môžu mladí ľudia anonymne konzultovať svoje obavy. Rodičia tu zase nájdu podporu pri komunikácii o náročných témach so svojimi deťmi.
Radikalizácia detí nie je proces, ktorý sa odohráva cez noc. Začína nenápadne, jedným videom alebo komentárom, ktorý im dáva pocit, že „niekam patrí“. Preto je nesmierne dôležité, aby mali mladí ľudia doma niekoho, s kým o svojich pocitoch môžu otvorene hovoriť bez strachu z odsúdenia.
