Soňa Mihoková a jej pohľad na nórsku športovú mentalitu
Soňa Mihoková, bývalá slovenská biatlonistka, sa vo svojom nedávnom rozhovore zamerala na kontrasty medzi slovenským a nórskym prístupom k športu. S dvanásťročnou skúsenosťou života v Nórsku získala unikátne perspektívy, ktoré odhaľujú radicalne rozdiely vo výchove detí a športovej kultúre oboch národov.
„Dvanásť rokov života v Nórsku mi ukázalo, že úspech v športe sa nerodí z tlaku, ale z radosti,“ tvrdí Mihoková. Napriek tomu, že Slovensko na ZOH 2026 nepriviezlo žiadne medaily, Nóri si domov priniesli neuveriteľných 41 medailí. Tento zásadný rozdiel v počte ocenení považuje za dôsledok iného prístupu k výcviku a súťaži.
Radosť ako základný kameň úspechu
Podľa Mihokovej je kľúčovým aspektom nórskej kultúry dôraz na radosť a zážitky zo športu. Deti sa od raného veku učia športovať bez stresu a očakávaní výsledkov. „Tu sa športuje od malička, neexistuje, aby deti sedeli vnútri. Nórska kultúra si cení pohyb a osobitne sa vyhýba nezdravému súťaženiu,“ vysvetľuje. Práve v tomto prostredí sú deti vedené k tomu, aby sa tešili z pohybu a nebrali šport len ako pretekanie o víťazstvo.
Prístup k športu a psychológia výchovy
Soña Mihoková vo svojich úvahách naznačuje, že na Slovensku je častokrát tlak na deti, aby dosahovali výsledky. „Spomínam si na svoje začiatky, kde sa už v rannom veku tlačilo na pílu. Keď boli výsledky, všetko bolo v poriadku; ak neboli, dieťa sa kritizovalo,“ dodáva. Jej osobné skúsenosti napovedajú, že takáto atmosféra môže mať za následok odradenie od športu, čo považuje za zásadnú chybu v prístupe.
Odlišnosti v prístupoch a podmienkach
Rovnako zdôrazňuje rozdiely v prístupoch k materiálnym podmienkach pre športovanie. „Na Slovensku musíte mať peniaze, inak oblečenie a lyže vlastným deťom nekúpite. V Nórsku však existujú organizácie, ktoré umožňujú požičiavať si športové vybavenie zadarmo. Pre rodiny sú to zásadné rozdiely, ktoré ovplyvňujú prístup detí k športu,“ hovori Mihoková.
Mihoková načrtáva aj rozdielne postoje k prostrediu a výchove vo všeobecnosti. „V Nórsku sa už deti od mala učia, že zlé počasie neexistuje, iba zle oblečený človek. Zatiaľ čo na Slovensku vie pršať a deti ostanú radšej doma, tu sa vonku športuje bez ohľadu na podmienky,“ sumarizuje.
Zlepšenie slovenskej športovej kultúry
Požaduje, aby sa na Slovensku prehodnotila filozofia a prístup k športu. „Musíme začať od detí a budovať pozitívne vzory a radosť v pohybe. Vyžaduje si to zmenu v prístupe rodičov a trénerov, ktorí by mali vytvoriť prostredie, ktoré podporuje radosť zo športu,“ uzatvára Mihoková s presvedčením, že zmeny sú možné a nutné.
