Diagnóza úpadku Slovenska: Od prázdnej pokladnice k prázdnej galérii
Slovensko sa nachádza v stagnácii, pričom predpovede ekonomického rastu sú v súčasnosti anemické. Odhady na krátke i stredné obdobie sú postavené na rozsiahlych dátach a naznačujú, že krajina nedosiahne žiadne významné pokroky. Dúfali sme v zmenu, no jediné, čo sa nám zlepšuje, je rast štátneho dlhu, ktorý sa rýchlo hromadí. Naša pozícia v rámci Európskej únie, pokiaľ ide o udržateľnosť dlhu, sa nachádza na samotnom dne a vláda zatiaľ nevykazuje ochotu prijímať potrebné reformy.
Historicky, najmä v šesťdesiatych rokoch, bola slovenská spoločnosť presýtená optimizmom. Viera v budúcnosť bola silná, aj keď hospodárske podmienky boli skôr stagnujúce. Niektoré reformy však priniesli povzbudenie a kultúrne dedičstvo z tej doby sa stalo súčasťou našej identity. Počas tejto doby sa v kultúre rozvíjali mnohé možné formy vyjadrenia, ktoré dokázali prežiť aj ťažké obdobia normalizácie.
V architektúre sa tiež odzrkadlil rozmach týchto rokov, pričom medzi významné stavby patrí budova Slovenského rozhlasu a premostenie Slovenskej národnej galérie. Aj dnes sú považované za architektonické skvosty, aj keď ich naplnenie zmysluplným obsahom je diskutabilné. Predovšetkým rádio sa stalo centrom kultúry, pričom Experimentálne štúdio v Bratislave sa zaradilo medzi špičkové inštitúcie na európskej úrovni. V súčasnosti však potrebujeme na novo definovať, čo od kultúrnych inštitúcií očakávame.
Rádio Devín, kedysi považované za priekopníka slovenskej kultúry, dnes zápasí s novými technológiami a spôsobmi distribúcie obsahu. Hudobné nahrávky, ktoré boli kedysi ťažko dostupné, sú dnes len na klik vzdialené. Podcasty sa stali populárnym médiom, ktoré dokáže osloviť mladších poslucháčov, avšak Rádio Devín sa snaží nájsť svoju vlastnú identitu v tomto konkurenčnom prostredí. V súčasnosti bolo vedenie rozhlasu vyzvané na zmenu, no výsledkom je zredukovaný obsah vo forme „vzdelávania”, ktoré mnohí nepotrebujú.
Slovenská národná galéria (SNG) zažíva ešte väčšie ťažkosti. Po zmene vedenia a odvolaní predchádzajúcej riaditeľky Alexandry Kusej sa úroveň galérie neustále znižuje. Ministerka kultúry sa poukazuje na niektoré zodpovednosti na iných, ale skutočný problém spočíva v manažmente galérie a v biednom programe, ktorý sa od jej odvolania neustále zhoršuje. Bežne vidím prázdne priestory galérie, kde sa klesajúca návštevnosť stáva alarmujúcim znakom úpadku kultúrnej sféry.
Od vzniku postu ministra kultúry, ktorý sa etabloval až na konci šesťdesiatych rokov, sa zdá, že Slovensko zamieňa kultúrne ciele s politickými ambíciami. Reflexia na úrovni týchto ministerských postov naznačuje, že zatiaľ čo kultúra kedysi napredovala, dnes jej úroveň a význam klesajú. Vďaka neustálemu prekvalifikovaniu ministrov a zmenám politického prostredia je otázne, či sa naša kultúra opäť postaví na nohy. V súčasnej situácii máme len ťažko prenikavé vízie a prínos kultúrneho odkazu z čias šesťdesiatych len sotva zanechal hlboký dojem v aktuálnych podmienkach.
