Smrť Arpáda Tarnóczyho, významného politického väzňa
Vo veku 89 rokov zomrel Arpád Tarnóczy, bývalý prezident Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu a významný politik, ktorý bol známy ako politický väzeň a dlhoročný predseda organizácie Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja. Smutnú správu oznámila rodina zosnulého, pričom jeho odchod z tohto sveta zasiahol mnohých, ktorí si ho vážili za jeho odhodlanosť a neúnavný boj za pravdu a slobodu.
Tarnóczy sa narodil 11. apríla 1936 v Novákoch a už v mladom veku sa dostal do konfliktu s totalitným režimom. Ako deväťročný tajne doručil do koncentračného tábora doklady a peniaze, čím spustil svoju cestu odporu voči utláčajúcemu systému. Prvé zatknutie za roznášanie letákov s nápisom „Smrť komunizmu“ prišlo v roku 1946, a vo veku len 14 rokov bol odsúdený na pol roka väzenia za údajnú protištátnu činnosť.
Politická kariéra a štátna služba
V 90. rokoch sa Tarnóczy stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Cieľom jeho politickej činnosti bolo informovať verejnosť o krutostiach, ktoré sa diali v komunistických väzeniach. V roku 1996 predložil v parlamente zákon, ktorý sa zaoberal amorálnosťou a protiprávnosťou komunistického režimu. Tento zákon bol prijatý, čím sa upevnila jeho pozícia v politike.
Po odohraní tejto kapitoly v politike sa Tarnóczy presťahoval do Budapešti, kde prijal post veľvyslanca. Okrem toho bol aj maltézskym rytierom a podieľal sa na zakladaní vodného póla v Novákoch, pričom sa pričinil o jeho rozvoj na celom Slovensku.
Pietna spomienka a dedičstvo
Arpád Tarnóczy tiež nezabudol na svoju minulosť politického väzňa, a k jeho odkazom patrilo aj neustále dierovanie do pamäti spoločnosti o udalostiach, ktoré zasiahli mnohé životy v jeho dobe. Jeho prítomnosť na pietnych spomienkach, ako bola napríklad spomienka pri Pamätníku popravených a umučených politických väzňov komunizmu, bola pre mnohých symbolom nádeje a vytrvalosti. Tarnóczy pôsobil ako inšpirácia pre generácie, ktoré nasledovali, pričom jeho životný príbeh ostane navždy zapísaný v historických knihách Slovenska.
