Keď vedľa mňa sedela manželka, žiadal som o eutanáziu. Slávny Rus oberal u Golonku čerešne. Vypil pri tom dve fľaše vodky.

V Tomáš
4 Min Read

Jozef Golonka: Od smrti k oslave 88. narodenín

Keď legendárny hokejista Jozef Golonka nedávno oslávil svoje 88. narodeniny, na povrch vyplávali znepokojujúce informácie o jeho zdraví. V nedávnom rozhovore sa ochotne podelil o ťažké chvíle, keď sa ocitol v kritickej situácii a dokonca požiadal o eutanáziu, zatiaľ čo vedľa neho sedela jeho manželka. Golonka sa odhodlal zveriť do rúk lekárov po operácii bedrového kĺbu; aj keď sa pôvodne zdalo, že je všetko v poriadku, situácia sa dramaticky zhoršila a skončil v rehabilitačnom zariadení.

„Bola to doslova nočná mora. Od bolesti som nemohol urobiť ani pohyb a cítil som sa, ako keby mi do tela niekto pichal nožom,“ povzdychol si Golonka a pripomenul, ako náhla bolesť a zhoršenie zdravotného stavu spôsobili, že o eutanáziu požiadal. Počiatočné nádeje na zotavenie sa zdali byť krehké, avšak po niekoľkých dňoch v nemocnici a niekoľkých infúziách sa jeho stav konečne zlepšil.

Osudné zranenie a návrat na led

Golonka sa v rozhovore vrátil aj k svojmu zraneniu z medzinárodného zápasu proti Švédsku, kde utrpel zlomené rebro a prepichnuté pľúca. „V nemocnici som ležal tri a pol mesiaca, pomýšľal som, že je moja kariéra definitívne u konca. Diagnóza, ktorú mi stanovili, bola úplne nesprávna. Až po sérii komplikácií ma nakoniec zachránil odborník doc. Jezerský,“ povedal Golonka o svojom bojovnom duchu a vytrvalosti.

„Po dlhých bojoch a rehabkách som sa v novembri 1963 vrátil na zľadované plochy, kde som hneď ukázal, že som schopný vrhnúť sa späť do akcie. Dal som dva góly, a tým sa odštartovala moja druhá kariéra v hokeji, čo sa udialo po mojom návrate na olympiádu v Innsbrucku 1964,“ dodal nevydarený hokejový začiatočník, ktorý sa stal jedným z najznámejších a najuznávanejších hráčov v histórii slovenského hokeja.

Rivalita, zlato a politický kontext

Golonka spomína aj na zložitosti, ktoré sprevádzali jeho kariéru, najmä v čase politických zvratov v Československu. „Rivalita medzi našim tímom a Sovietmi bola bezprecedentná. Pamätám si, že v olympijskom zápase sme na súpera prudko útočili, snažili sme sa ich vyviesť z koncentrácie a podarilo sa nám to. V Grenobli sme sa nielen dostali na pódium, ale aj na vrchol našich možností, keď sme dosiahli striebro a touto cestou si vybojovali miesto v srdciach fanúšikov,“ povedal Golonka, ktorý zažil najväčšie úspechy svojej kariéry.

Reflexia a pohľad na budúcnosť slovenského hokeja

Golonka sa následne zamyslel aj nad budúcnosťou slovenského hokeja, pričom s kritickým pohľadom zhodnotil prípravu slovenského tímu pred blížiacim sa olympijským turnajom. „Naša príprava bola zložitá, hrávali sme proti slabým súperom. Mám obavy o náš výkon na olympiáde. Schopnosti našich hráčov sa výrazne znížili, najmä v NHL,“ dodal Golonka s obavami o kvalitu budúcnosti hokeja na Slovensku.

So zreteľom na svoj vek a zdravotný stav sa Golonka udržuje v kondícii prostredníctvom prechádzok so psom a občasnými športovými aktivitami. Jeho príbeh je pre mnohých inšpirujúci, plný prekážok, ale aj víťazstiev. V očiach fanúšikov zostáva neohrozenou legendou, ktorá sa nielen vracia k životu, ale aj k svojim športovým úspechom.

Zdroj: sportweb.pravda.sk/hokej/ostatne/clanok/781357-ked-vedla-mna-sedela-manzelka-ziadal-som-o-eutanaziu-slavny-rus-oberal-u-golonku-ceresne-vypil-pri-tom-dve-flase-vodky/

Share This Article