Veľké sólo pre geniálneho čudáka Jána Lajčiaka v DPOH
V Divadle Pavla Országha Hviezdoslava sa opäť oživila história, keď inscenácia „Text Lajčiak” priniesla na scénu fascinujúci pohľad na život a dielo výnimočného farára a intelektuála Jána Lajčiaka. Jeho postava, zohrávajúca zásadnú úlohu v rozvoji slovenskej kultúry, bola doteraz väčšinou zatienená. Hra, ktorú v režijnom duchu zvýraznil Rastislav Ballek, je zamýšľaná ako výskum duše človeka, ktorého názor a kritika nemohli byť vo vlasti plne ocenené.
Lajčiak, narodený v roku 1875, zasvätil svoj život štúdiu jazykov i teológie. Avšak jeho ambície zakotvili v bezvýznamnej fare vo Vyšnej Boci. Kritika a nezáujem doma utopili jeho snahy o zveľadenie slovenskej kultúry. Napriek jeho vynikajúcemu vzdelaniu, osud mu pripisuje úlohu génia v zabudnutí.
Inscenácia kombinuje emotívne výrazy s umeleckými prvkami, čím divák rozprúďuje vnútorné reflexie o samom Lajčiakovi a jeho nešťastnom postavení. Sopranistka Eva Šušková predstavuje spievajúcu múzu, ktorá prenáša diváka cez rozporuplný svet Lajčiakových emócií, od inšpirácie po sklamanie, konkrétne a bezprostredne. Tvorcovia experimentujú so zvukom a obrazom, narúšajú tradičné divadelné formy, čím v divákovi vyvolávajú túžbu po poznaní.
História, ktorá sa zrodením nie len zastavila, ale stala sa aj výnimočnou reflexiou, nám zanecháva otázky. Prečo sa Lajčiak, všeobecne uznávaný v Európe, stal objektom ignorancie doma? Otázky o národe a kultúre, ktoré písal, ostávajú v Boci bez odpovede, pričom hrdosť na jeho dielo narastá práve teraz, keď sa jeho život znova objavuje na doskách divadla.
Diváci sú vyzvaní, aby sa zamysleli nad prítomnosťou historickej pamäte a významom Lajčiakovej existencie pre dnešnú dobu. Napriek obmedzeniam a tlaku spoločnosti sa jeho správy o kultúre a identite ukazujú ako nesmierne dôležité a aktuálne, čo potvrdzuje tradičné poklady, ako aj moderný pohľad na existenciu slovenskej kultúry.
História nezostáva tichá. Práve naopak, prostredníctvom „Textu Lajčiak” sa do popredia dostáva tvrdá kritika životných pomerov a hodnoty, ktoré sú stále relevantné. Dramatická inscenácia, vyžadujúca od publika aktivitu a zvedavosť, sa vryje do pamäti ako dôležitý príspevok k živej diskusii o pamiatkach našich predkov a ich význame pre našu kultúru dnes.
