Teória relativity a Danko v Pešti

Keď sa spomenie teória relativity, mnohí si okamžite vybavia Alberta Einsteina. Faktom ostáva, že tento pojem sa stal tak známy, že jeho aplikácia presahuje hranice fyziky. Politici sa radi porovnávajú – vládnuci ako dôkaz svojich úspechov a opoziční ako dôvody na kritiku. Aj keby ich argumenty boli objektívne správne, výsledný obraz môže byť skreslený. Napríklad, Robert Fico sa nedávno pochválil zvýšením minimálnej mzdy v porovnaní s jeho predchodcami, avšak opomenul skutočnosť, že Poľsko, ktoré bolo v minulosti menej vyspelé, dnes ponúka minimálnu mzdu vo výške 1 100 eur. Čo je alarmujúce, je fakt, že Slovensko sa v mnohých ukazovateľoch pomaly prepadá na chvost Európskej únie.

Kultúra, ktorá je esenciálnou súčasťou nášho národa, zažíva pod vedením Slovenskej národnej strany krízové obdobia. Paradoxom je, že hoci kultúra utvára národ, práve počas vlády tejto strany sa s ňou zaobchádza najhoršie. Terajšie zničenie kultúrneho sektora je porovnateľné len s najtemnejšími rokmi mečiarizmu, pričom zásahy budú potrebné dlhé roky, aby sa to napravilo. Je diskutabilné, či si Andrej Danko uvedomuje, akú devastáciu kultúra prežíva. V jeho vyjadreniach o prázdnej Slovenskej národnej galérii sa mohol javiť ako smutný vizionár, hoci v čase jeho prednesu bola galéria plná. Dnes však, po jeho slovách, zíva prázdnotou.

Danko sa nedávno podelil o svoje zážitky z návštevy Budapešti, kde ochutnal langoš. Ostatné atrakcie, ako nové Etnografické múzeum, ho evidentne neoslovili. Toto múzeum sa pýši modernou architektúrou a kvalitnými expozíciami, pričom námostancú podobných projektov môžeme len ticho závidieť. Na druhej strane vo verejných inštitúciách na Slovensku dominujú politickí nominanti, ktorí nahrádzajú skúsených odborníkov.

Danko by mohol voľný čas tráviť aj na vianočných trhoch, diskutujúc nad mastným chlebom s cibuľou s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Napríklad v Budapešti by mal možnosť návštevy impozantného Domu maďarskej hudby, ktorého architektúra je hodnotená ako prelomová. Zaujímavé by mohlo byť aj jeho stretnutie s Budapeštianskou Kunsthalle, ktorá predvádzala výstavné projekty a ukazovala, čo sa stane, ak sú kultúrne inštitúcie ovládané politickými záujmami. Múzeum ponúkalo prázdne priestory s vyprázdnenými výstavami bez adekvátneho kontextu.

Naopak, Ludwigovo múzeum ukazuje, čo všetko je možné dosiahnuť v prípade, že sa na vedúcich miestach nachádzajú nezaťažení miliardárov a odborníkov, ktorí sa snažia predstaviť zaujímavé projekty. Na to, aby si porovnal, čo mu môže slovenské ministerstvo kultúry ponúknuť, stačí mu prehliadka činskej štátnej fotografickej otvorenej propagandy SNG. Je to presne príklad skresleného pohľadu na kultúru.

Keď sa však dve nazerania ostro stretnú, výsledky sú často paradoxné a relatívne. V praxi, ako napríklad v politických prehláseniach, sa objavujú v podobe skreslenia skutočnosti, ktoré môžu mať výrazný dopad na celú spoločnosť.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.