Zanedbanie adaptácie na zmenu klímy bude mať aj politické dôsledky
Environmentálny program OSN (UNEP) nedávno zverejnil svoje 16. výročné hodnotenie globálneho „emisného rozdielu“. V tomto dokumente sa ukazuje, aký pokles emisií skleníkových plynov štáty deklarujú v rámci svojich záväzkov a aký pokles by bol potrebný na to, aby sa globálna teplota atmosféry zvýšila o maximálne 1,5 °C, pričom 2 °C by už znamenali kritický stav.
Štáty sa v Parížskej klimatickej dohode zo 2015 zaviazali samostatne si plánovať, kedy a v akých mierach budú znižovať emisie skleníkových plynov. Avšak správa konštatuje, že aj pri naplnení týchto záväzkov by sme sa do roku 2035 stále dostávali k otepleniu atmosféry o 2,3 až 2,5 °C. A to je ten optimistický scenár. Mnohé vedecké štúdie, ktorých výsledky nie sú poznačené politickými záujmami, predpokladajú rast teplôt o 3 až 4,5 °C. Navyše, konkrétne množstvá emisií z vojenských aktivít, ktoré sú prevažne utajené, sú v tomto výpočte nezohľadnené, čo znamená, že reálne nárasty môžu byť ešte vyššie.
Už nárast teploty o 2 °C spôsobí obrovské škody vyvolané klimatickými extrémami, stúpajúcou hladinou oceánov a expanziou púští. Počty obetí klimatickej zmeny porastú exponenciálne, keďže mnohé regióny sa v dôsledku trvalých horúčav s teplotami presahujúcimi 50 °C stanú neobývateľnými.
Realita je však taká, že politiky štátov a korporácií, ktoré stále plánujú rozširovanie ťažby fosílnych palív, tieto vážne vedecké zistenia ignorujú. Globálne emisie skleníkových plynov nerastú len pozvoľna, ale zvyšujú sa alarmujúcim tempom. V roku 2024 dosiahli celkové emisie rekordných 57,7 miliardy ton ekvivalentu CO2, čo predstavuje nárast o 2,3 % oproti predchádzajúcemu roku. Preto nie je žiadnym prekvapením, že priemerné ročné teploty už minulý rok prekročili 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.
Podľa správy o zdraví a zmene klímy zverejnenej v Lancet Countdown zomiera každú minútu na horúčavy vyvolané antropogénnou klimatickou zmenou jeden človek. Zmena klímy zhoršuje množstvo zdravotných rizík a ohrozuje základné prežitie značnej časti populácie, a to aj v Európe. Tieto trendy ohrozujú celý systém zdravotnej starostlivosti, pričom náklady na jeho udržanie na aspoň terajšej úrovni sa zvyšujú.
Politici naprieč politickým spektrom budú pravdepodobne naďalej ignorovať vedecké názory o klimatickej zmene, avšak rastúci počet obetí a s tým súvisiace zhoršovanie verejného zdravotného stavu sa už čoskoro budú ťažko ignorovať. Občianska nespokojnosť bude stúpať, a existuje vážne riziko, že verejné politiky nebudú dostatočne reagovať na potreby adaptácie infraštruktúry na novú klimatickú realitu. Napríklad, množstvo verejných budov – od úradov po nemocnice a školy – doteraz nemá adekvátne tienenie okien a otázne je aj to, ako ich strechy a okná zvládnu čoraz silnejšie vetry. Takýto stav sa týka aj nadzemných elektrických vedení.
Pre mnohých sa otázka znižovania emisií môže zdať ako bezvýznamná, no budovy, v ktorých sa nedá v horúčavách žiť ani pracovať, a výpadky dodávok elektrickej energie vrátane vody, budú nemilosrdne odrážať dôsledky zanedbania adaptácie. Ekonomické a politické náklady spojené s adaptáciou na zmenu klímy sa zvýšia, čím dlhšie sa štáty a miestne samosprávy budú zdráhať konať.
More EV News
Nezabúdajte, že názory externých prispievateľov nemusia odrážať postoj redakcie. Celé podujatie, ktoré ukazuje narastajúcu potrebu zmeny, je naliehavé a vyžaduje si konkrétne a rázne kroky, inak budeme čeliť desaťročiam devastácie a politickej, sociálnej i ekonomickej nestability.
