SLOVENSKO STRÁCA IDENTITU VO SVETE TELEVÍZIE
V súčasnej dobe sa Slovenská televízia a rozhlas ocitli na hrane absurdity. Po viac ako roku, za ktorého vláda preplácala takmer 10-tisíc eur za návrh nového loga, sme svedkami totálneho zlyhania. STVR, nová inštitúcia, ktorá mala nahradiť pôvodnú RTVS, dodnes nevytvorila vizuálnu identitu, ktorú si zaslúži.
BOHATSTVO A ZBYTOČNOSŤ
Ako je možné, že peniaze z verejných zdrojov boli vynaložené na niečo, čo sa nikdy neuplatnilo? Návrh skončil v šuplíku, zatiaľ čo reportéri sa na obrazovkách objavujú s čiernymi mikrofónmi, bez žiadneho označenia, pričom grafika vysielania pripomína štýl z čias pred tromi dekádami. Je to hanebnosť, ktorá by nemala byť tolerovaná.
NEKONEČNÁ ČAKANIE NA ZMENU
Martina Flašíková, generálna riaditeľka STVR, deklarovala zámer predstaviť nové logo, no v skutočnosti sa táto „zmena” stáva iba ďalšou z radu zbytočných sľubov. Až do konca roka 2024, keď mala byť zmena dosiahnutá, sa stále nič nedialo. Prečo? Kde sú konkrétne výsledky? Očakáva sa od nás, že budeme akceptovať pokračujúcu chaosu bez akýchkoľvek reálnych krokov k zlepšeniu?
VNÚTORNÁ STRATEGIA ALEBO ZAMESTNANCI NA OKRAJI?
Zuzana Vicelová zo STVR sa snaží obhájiť postupy, avšak vnútorné kapacity organizácie sú dosť slabé. Inovácie a efektívne rozhodovania sa zdajú byť len prázdnym frázam, zatiaľ čo diváci sú opakovane sklamaní z absencie profesionálneho prístupu. Akoby sa niekto snažil zamiesť problém pod koberec, pričom situácia sa neustále zhoršuje.
POTREBA ODVÁŽNEJ ZMENY
STVR potrebuje radikálnu transformáciu, inak sa stane terčom posmechu a otvorenej kritiky. Miera nespokojnosti verejnosti rastie, a čo je horšie, bez jasnej a funkčnej identity je otázne, akú budúcnosť vlastne táto inštitúcia má. Občania si zaslúžia jasnú víziu a nie len zúfalé pokusy o „rebranding”.
LOKALITA A NEÚPROSNÝ ZÁUJEM O PREVÁDZKU
Ako sa zdá, záujmy jednotlivcov vo vedúcich pozíciách sú nad záujmami národa. Rýchlo sa zabúda na povinnosti, ktoré má verejnoprávna inštitúcia voči občanom, pričom mnohí už prestali veriť, že niečo môže naozaj zmeniť. V hrdle spoločnosti a kultúry sa nedostáva vzduchu – je potrebné kričať, vyžadovať zodpovednosť a nepochybovať o schopnosti a odvaze vyviesť náš mediálny priestor z tohto chaosu.
